4. 5. 2020

Stavebné spoločnosti očakávajú zníženie svojho hospodárskeho výsledku až o 32 %

Súčasná situácia okolo koronavírusu spomalila celú ekonomiku. Tieto dopady pocítili aj stavebné spoločnosti, kedy deväť z desiatich opýtaných uvádza, že pocítili finančné straty vplyvom súčasnej situácie. Toto sa premietne aj do ich hospodárskeho výsledku, kedy spoločnosti uvádzajú, že očakávajú v priemere jeho zníženie až o 32 %. Vyplýva to z Polročnej analýzy slovenského stavebníctva H1/2020 spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research za podpory generálneho partnera, Považskej cementárne Ladce a.s.

Situácia ohľadom epidémie koronavírusu má dopad aj na obchodnú činnosť spoločností a poťažmo dopad aj na ich financie. Finančné straty v tejto súvislosti zaznamenalo 90 % opýtaných. Tí uvádzajú, že tieto straty môžu znížiť ich hospodársky výsledok v priemere až o 32 %. Aké dopady môže mať súčasná situácia uvádza Anton Barcík, generálny riaditeľ spoločnosti Považská cementáreň Ladce, a.s.: „Dopady situácie ohľadom COVID-19 môžu mať na našu činnosť mimoriadne dôsledky, ak útlm výroby a realizácie produktov na domácom a zahraničných trhoch bude pretrvávať dlhšie ako do konca mája. Sme výrobný odbor s nepretržitou prevádzkou, preto v našom prípade dopady na výsledky hospodárenia spoločnosti nedokážeme v ďalšom období nahradiť napr. pridaním ďalších pracovných smien.“

Najväčší podiel opýtaných (61 %) plánuje finančné straty vykryť z vlastných rezerv. Tri pätiny potom k vykrytiu strát využije čerpanie finančných zvýhodnení zo strany štátu (59 %). Necelá tretina sa prikloní k možnosti využitia úveru (30 %). Desatina sa prikloní aj k iným možnostiam, než sú vyššie uvedené, medzi ktoré patrí zníženie stavu zamestnancov, predaj majetku spoločnosti, popr. vyhlásenie bankrotu (11 %). Dalibor Novotný, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti SMS, a.s., popisuje, aké dopady pociťuje vo svojej spoločnosti: „Zatiaľ je priskoro na hodnotenia, vzhľadom na to, že zatiaľ všetky naše stavby pokračujú v činnosti, aj keď za cenu zvýšených nákladov najmä na ľudí – hygienické opatrenia, kratšie turnusy, menšia výkonnosť, obmedzené dodávky tovarov zo zahraničia, zvýšené náklady na ubytovanie. Ak by sme však v tomto režime mali pokračovať ešte niekoľko mesiacov, obávam sa, že ekonomicky by sme museli pristúpiť k výrazným úsporám, alebo znižovaniu počtu zamestnancov.“

Zaujímali sme sa aj o to, či súčasná situácia povedie spoločnosti k rozhodnutiu pripraviť sa na podobné situácie v budúcnosti. Tri štvrtiny z nich uviedlo, že áno (75 %). Dve tretiny z nich plánuje v budúcnosti tvoriť väčšie rezervy (67 %), polovica potom vytvorí krízový plán (50 %). Necelá pätina sa potom prikloní k zjednaniu poistenia (17 %) a desatina k inej možnosti, než sú vyššie uvedené (11 %), medzi ktoré patrí napríklad expanzia na zahraničné trhy.

CEEC