Kancelárie koronavírus prežijú, ich úloha sa ale zmení

6. 6. 2020

Prieskum realitno-poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield zisťoval postoje 40 000 respondentov z celého sveta pred koronavírus krízou a počas nej. Hlavné závery najväčšieho prieskumu doposiaľ na túto tému sú:

  • Zamestnanci dokážu produktívne pracovať z akéhokoľvek miesta mimo kancelárie, najväčšie problémy mali prekvapivo mladšie generácie
  • Flexibilita a možnosť sám si zvoliť miesto pre prácu nadobúda na význame, osobné interakcie v kancelárii sú však stále z mnohých dôvodov veľmi dôležité
  • Kancelárie tak určite budeme potrebovať aj v budúcnosti, len sa zmení ich účel: budú najmä miestom pre spoluprácu, budovanie vzťahov, vzdelávanie či podporu kreativity a inovácií

Pojem pracovisko sa skrátka už nevzťahuje iba na fyzické umiestnenie, budovu, v ktorej má firma svoju kanceláriu. Ide skôr o celý ekosystém zahŕňajúci rôzne miesta vrátane tých virtuálnych, odkiaľ môžu ľudia pracovať podľa svojich aktuálnych potrieb, druhu práce, nárokov na pohodlie alebo napríklad požiadaviek na technické vybavenie. Všetko možno zastrešiť jedným pojmom: flexibilita.

Mnohí zamestnanci i počas karanténnych opatrení bez prerušenia pracovali z domu a tak otázka, ktorú si s uvoľňovaním reštrikciou aktuálne kladú, nie je či sa vrátiť do práce, ale či sa vrátiť do kancelárie. Nutnosť dodržiavať bezpečnú vzdialenosť aj naďalej obmedzuje počet ľudí, ktorí môžu byť na pracovisku v jednom okamihu prítomní a tak časť zamestnancov musí stále pracovať na diaľku.

Roman Gazdík, vedúci tímu prenájmu kancelárskych priestorov, Cushman & Wakefield Slovensko: „Je vysoký predpoklad, že niektoré oddelenia v spoločnostiach ako napríklad administratíva, financie, IT budú pracovať z domu natrvalo.“

Práca z domu priniesla lepšiu spoluprácu aj produktivitu

I napriek tomu, že prechod na prácu z domova bol v mnohých spoločnostiach veľmi rýchly a že mnohí zamestnanci pre ňu nemali ideálne podmienky, produktivita práce tým nijako neutrpela, práve naopak.

Prekvapivým zistením je, že sa aj pri práci na diaľku podarilo nielen udržať, ale dokonca zvýšiť efektivitu spolupráce s kolegami v tíme. Napomohli tomu technologické nástroje, ktorých používanie sa stalo naplno využívanú samozrejmosťou. Tiež produktivita jednotlivcov zostala zachovaná a ľudia sa napriek nie vždy ľahkej situácii v domácnosti dokázali dostatočne sústrediť na svoj výkon. Pravdepodobne k tomu prispela aj dôvera zo strany nadriadených, že ľudia odvedú svoju prácu, ktorú pociťovalo celých 90 percent respondentov. Rovnako tak zamestnanci prejavili dôveru v to, že vedenie ich firmy súčasnú krízu zvládne. Avšak bežná výmena informácií medzi kolegami sa e-komunikáciou nahradiť nedá.

Problémy prekvapivo hlási skôr mladšia generácia

Za jednu z hlavných nevýhod práce na diaľku je v prieskume označovaná nemožnosť osobnejšieho kontaktu s kolegami; za dostatočný ho počas práce z domu považovalo len niečo cez polovicu respondentov. Tento kontakt je pritom extrémne dôležitou súčasťou toho, ako dobre sa zamestnanec v práci cíti. Chýbalo tiež napojenie na firemnú kultúru, už možno bez fyzickej prítomnosti na pracovisku ťažko sprostredkovať a možnosť osobného i profesionálneho rozvoja. Aj keď sa zefektívnila spolupráca, platí to hlavne pre prácu na konkrétnych úlohách, nie pre kooperáciu, ktorá umožňuje neformálne vzdelávanie, mentoring, odovzdávanie skúseností.

Roman Gazdík, vedúci tímu prenájmu kancelárskych priestorov, Cushman & Wakefield Slovensko: „Nie je otázkou či spoločnosti budú pracovať v určitom percente z domu, ale aký bude pomer práce z kancelárie resp. mimo domu a z domu. Veľkou výzvou pre korporácie bude vyriešiť otázky týkajúce sa fyzického a mentálneho zdravia ľudí pracujúcich z domu.“

Výsledky prieskumu potvrdzujú, že pre mladšie generácie predstavuje práca na diaľku väčší problém ako pre tzv. Baby boomers: prekážky uviedlo 70 percent príslušníkov generácií Y a Z, u baby boomers to bolo 55 percent. Rolu hrá niekoľko externých faktorov: u generácie Z (pod 25 rokov) je menej pravdepodobné, že ich bytová situácia umožňuje adekvátne prostredie pre sústredenú prácu. Príslušníci generácií X a Y (teda medzi 26 a 55 rokmi) sú tiež samozrejme často rodičmi mladších detí, takže pre nich ďalšiu prekážku v práci z domova predstavovala nutnosť starostlivosti o ne.

Najväčším problémom pri súčasnom spôsobe práce je schopnosť udržať si po celý deň dostatok energie pre prácu. Pocit celkovej pohody trpí tým, že len malú časť dňa sa ľudia nevenujú práci. Chýba predel medzi pracovným a voľným časom, ktorý bežne predstavuje dochádzanie, ktoré prirodzene oddeľuje obe časti dňa a umožňuje medzi nimi prepnúť. Stratilo sa i fyzické oddelenie práce od domova. To má samozrejme vplyv na duševnú i telesnú pohodu a je potrebné, aby nadriadení zamestnancom opakovane pripomínali, že nemusí byť k dispozícii a on-line 24 hodín denne a sedem dní v týždni.

Lepšie využitie priestoru, času a technológií

Aj napriek spomínaným problémom, ktoré so sebou práca na diaľku prináša, sa význam flexibility a možnosti pracovať odkiaľkoľvek zvyšuje a tento prístup sa tak stane bežnou súčasťou fungovania mnohých firiem. Bude tomu tak aj z praktických dôvodov, kedy situácia ešte nejakú dobu neumožní návrat plného počtu zamestnancov na pracovisko, zároveň si túto možnosť flexibility želajú takmer tri štvrtiny respondentov prieskumu.

Glyn Evans, vedúci oddelenia projektového manažmentu a developmentu pre CEE región, Cushman & Wakefield: „Pre firmy to môže byť príležitosť. Je len potrebné si pripustiť, že pracovisko už nie je len jedna fyzická lokalita, ale celý ekosystém rôznych miest a spôsobov práce, ktoré reagujú na rozdielne potreby, fungovanie a požiadavky zamestnancov. Prichádza čas na novú koncepciu využívania priestoru, času a technológií, ktorý v dôsledku môže zvýšiť výkonnosť ľudí a celej firmy.“

Cushman & Wakefield

Počet shlédnutí: 0