Slovensko: ceny rezidencí stále stoupají

Průměrná nabídková cena bytů a domů na Slovensku loni v posledním čtvrtletí meziročně vzrostla více než o pětinu a dosáhla rekordu. Nabídková cena za metr čtvereční v bytech a domech na Slovensku ve čtvrtém čtvrtletí dosáhla v průměru 2 262 eur (54 750 Kč). Proti stejnému období předchozího roku se zvýšila o 22,1 %, což je nejvíce od roku 2008. Domy zdražily meziročně o 31,5 %, ceny bytů stouply o 20 %.

V cenách bytů a domů přetrvávají na Slovensku značné regionální rozdíly. Tradičně s odstupem nejdražší byty a domy jsou v Bratislavě a okolí, kde je v zemi i nejvyšší životní úroveň. V mezičtvrtletním srovnání v závěru loňského roku ale nejvíce zdražilo bydlení v Prešovském kraji na východě země. Zájem o nákup bytů či rodinných domů na Slovensku podle dřívějších informací analytiků podporují i nízké úrokové sazby hypotečních úvěrů. Loni v prosinci slovenské banky poskytly půjčky na bydlení s průměrnou roční úrokovou sazbou pod hranicí 1 %, což bylo dosavadní minimum. Slovensko se jako člen eurozóny řídí měnovou politikou Evropské centrální banky (ECB), která drží úrokové sazby na nízkých úrovních. Česká národní banka (ČNB) v uplynulých měsících naopak svou hlavní úrokovou sazbu zvyšovala. Úročení hypoték se odvíjí právě od základních sazeb centrálních bank.

ČTK

Geosan kupuje Váhostav-SK

Slovenský antimonopolní úřad povolil českému holdingu Geosan, jehož součástí je i společnost Geosan Development, koupit přední slovenskou stavební firmu Váhostav-SK. Smlouva o nákupu Váhostavu-SK včetně jeho dceřiných společností byla podepsána v červnu, kupní cenu žádná ze stran nezveřejnila. Dokončení transakce je podmíněno právě vydáním souhlasu antimonopolními úřady v České republice a na Slovensku.

Váhostav-SK staví na Slovensku například dálnice, ale podniká i v oblasti bytové a průmyslové výstavby. V roce 2014 se firma dostala do finančních potíží, které vyústily v soudní restrukturalizaci. Za Váhostavem-SK podle dostupných informací stojí podnikatel Juraj Široký, někdejší šéf slovenské větve harvardských privatizačních fondů. Slovenský tisk dlouhodobě označuje Širokého za podnikatele, který je blízký sociálním demokratům (Směr-SD) slovenského expremiéra Roberta Fica.

ČTK

SR: rekordní nabídkové ceny rezidencí

Průměrná cena bydlení na Slovensku v prvním čtvrtletí vystoupila na rekord. Tempo meziročního růstu nabídkových cen bytů a domů bylo dvouciferné už čtvrtý kvartál v řadě, jak vyplývá to z údajů slovenské centrální banky (NBS).

Průměrná nabídková cena za metr čtvereční v bytech a domech v prvním čtvrtletí dosáhla 1 930 eur (49 800 Kč) a proti stejnému období loňského roku se zvýšila o 15,5 %.

„Vývoj v sektoru stavebnictví signalizuje pokračování slabší nabídky nových nemovitostí, což v blízké době může pomoci růstu cen nemovitostí,“ uvedli analytici NBS. Dodali, že počet dokončených bytů na Slovensku se loni sice zvýšil o 6,5 %, objem zahájené výstavby nových bytů ale klesl a rozestavěných bytů bylo na konci prosince nejméně od první poloviny roku 2018. Nabídkové ceny bydlení na Slovensku pokračují v růstu navzdory tomu, že ekonomika země loni v souvislosti s epidemií covidu-19 poprvé od roku 2009 klesla a naopak nezaměstnanost se zvýšila. Rostoucí úspory slovenských domácností by podle ekonomů NBS ale mohly být použity i na investice do nemovitostí, což by poptávku po nich zvýšilo.

V cenách bytů a domů přetrvávají značné regionální rozdíly. S odstupem nejdražší jsou byty a domy v Bratislavě a okolí, kde je v zemi i nejvyšší životní úroveň.

ČTK

CTP hodlá v SR investovat 200 mil. eur

Developerská skupina CTP plánuje investovat ve Slovenské republice 200 milionů eur. V roce 2023 by chtěl v zemi spravovat průmyslové nemovitosti o rozloze milionu metrů čtverečních. Skupina Nizozemce Remona Vose se specializuje na stavbu průmyslových a logistických nemovitostí a zatím působí převážně na českém trhu.

Společnost zároveň bez uvedení částky oznámila, že získala průmyslový park v Žilině. Kromě stávajících budov jsou jeho součástí i pozemky určené pro další rozvoj ve strategické poloze u žilinského letiště. Po dokončení výstavby bude majitel moci pronajímat plochu o 145 000 metrech čtverečních.

CTP aktuálně vlastní na Slovensku ve 12 lokalitách průmyslové nemovitosti o rozloze 460 000 metrů čtverečních a v příštích dvou letech hodlá tamější portfolio více než zdvojnásobit. V současnosti firma staví na 88 000 metrech čtverečních v Bratislavě, Trnavě, Košicích a v Prešově.

„Střední a východní Evropa zažívá silné zrychlení poptávky po logistických a průmyslových prostorách,“ řekl šéf CTP Slovakia Stanislav Pagáč. „Naší strategií je rozšířit síť CTPark na strategická místa po celém Slovensku, abychom využili jedinečné pozice země, která je přirozenou branou mezi východem a západem a spojuje Rakousko, Polsko, Českou republiku a Maďarsko,“ dodal.

Skupina CTP vznikla před 22 lety v České republice. Před pěti lety vstoupila na další trhy v regionu, kde aktuálně vlastní areály o rozloze 6,3 milionu metrů čtverečních.

SF/pb

Vláda schválila zoznam investičných priorít v cestnej infraštruktúre

Vláda na svojom rokovaní schválila pre rezort dopravy zásadný dokument – Zoznam investičných priorít. Na jeho základe sa bude riadiť príprava, výstavba aj údržba cestnej infraštruktúry nasledujúce desaťročie. Cieľom je, aby cestné projekty robili na základe reálnych dopravných potrieb Slovenska, nie na základe politických sľubov a lobingu.

„Zoznam investičných priorít sme intenzívne pripravovali spolu s Útvarom hodnota za peniaze od môjho nástupu do funkcie. Je zásadný nielen preto, že je jednou zo základných úloh v Programovom vyhlásení vlády, ale najmä preto, že na jeho základe budeme môcť transparentne a predvídateľne pripravovať cestné projekty, čo je dôležité pre stavebný trh a všetkých obyvateľov Slovenska,“ vysvetlil minister dopravy a výstavby Andrej Doležal.

Zoznam vyše stovky projektov vznikol na základe analytických výpočtov a tvrdých dát. Analytici ÚHP pri posudzovaní jednotlivých projektov brali do úvahy kritériá ako dopravná intenzita, spoločenská priorita, teda aký vplyv bude mať dokončený projekt na nezamestnanosť a tiež pomer nákladov  a prínosov.

Na základe zoznamu priorít vznikne v krátkom čase záväzný harmonogram, v ktorom bude pri jednotlivých projektoch vyčlenená aj finančná čiastka na realizáciu aj časová následnosť. Pri príprave harmonogramu už berieme do úvahy okrem tvrdých analytických dát aj pripravenosť projektov. Harmonogram bude známy po schválení štátneho rozpočtu.

Ministerstvo dopravy si od týchto dokumentov sľubuje okrem transparentného rozhodovania o jednotlivých cestných stavbách aj ich efektívnejšie a plynulejšie financovanie. Čo prispeje k rýchlejšiemu budovaniu cestnej a diaľničnej infraštruktúry.

Celý projekt prioritizácie nájdete aj na webe www.mindop.sk/priority.

Minister dopravy predstavil nový mýtny systém

Nový mýtny systém, ktorý bude pre štát výhodnejší, chce NDS začať obstarávať na jeseň. Nepôjde však o jeden tender na celý systém. NDS rozdelila zákazku na viacero menších súťaží. Systém totiž bude pozostávať z troch častí – základnej, ktorá bude tvoriť celý hardvér systému vrátane mýtneho úradu. Druhou časťou sú zákaznícke služby a technická podpora a treťou časťou bude kontrolný systém úhrady mýta.

„Boli sme sa pozrieť na fungovanie viacerých systémov úhrady mýta v Európe. Zároveň sme úzko spolupracovali s Útvarom hodnoty za peniaze a z analýzy nám vyšlo, že jednoznačne výhodnejšie bude obstarať systém ako dodávku diela a nie systému. Budeme tak celý systém vlastniť a tým pádom bude aj flexibilnejší a ekonomickejší. To znamená, že ak budeme chcieť niečo do systému doplniť, zmeniť, modifikovať, urobíme to rýchlo, podľa potrieb správcov ciest a motoristov a najmä ušetríme štátne prostriedky,“ povedal minister Andrej Doležal.

Tender na nový mýtny systém ráta s desaťročnou prevádzkou, počas ktorej štát vyberie na poplatkoch 2,5 miliardy eur. Samotná cena systému by nemala presiahnuť 350 miliónov eur. Prevádzka doterajšieho systému stojí zhruba polovicu toho, čo štát za 10 rokov fungovania systému od motoristov na mýtnych poplatkoch vybral, teda zhruba miliardu eur.

Predpokladaný termín spustenie celého nového mýtneho systému je jar 2024.  Zmluva s aktuálnym dodávateľom sa skončí 31.12.2022. Na niekoľko mesiacov v tomto medziobdobí preto bude potrebné nájsť riešenie na spoplatnenie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy pre nákladných dopravcov.

MDV SR

Ministerstvo dopravy: liberalizácia trate Bratislava – Komárno

Dopravcovia sa môžu uchádzať o prevádzku na trati Bratislava – Komárno. Ministerstvo dopravy opätovne spúšťa súťaž na tejto frekventovanej trati. Víťaz bude v zmysle zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme obsluhovať železničnú trať nasledujúcich 10 rokov. Začiatok prevádzky je plánovaný od 1.1.2023.

Opätovné oznámenie o zámere spustiť súťaž na trať Bratislava – Komárno zverejnil rezort dopravy v júli 2020 v súlade s pravidlami Európskej komisie. Dnes oznam zverejnil na stránke ministerstva.

Ide o veľmi frekventovanú trať, kde ponúkame férovú a transparentnú súťaž, pretože je našim zámerom, aby sa zapojilo čo najviac dopravcov. Iba tak vieme získať v konkurenčnom boji čo najlepšiu cenu a hlavne kvalitné cestovanie pre ľudí,“ uviedol minister dopravy Andrej Doležal.

Oproti pôvodnej súťaži ministerstvo dopravy upravilo súťažné podmienky. Rozširuje počet hodnotiacich kritérií, pričom sa výrazne predlžuje časová lehota pre uchádzačov na predloženie už konkrétnej ponuky, a to na 91 dní. Víťazný dopravca bude mať rovnako viac času na prípravu pred reálnym spustením prevádzky vlakov. Po ňom zároveň získa časovú rezervu 2 roky na to, aby zmodernizoval svoj vozidlový park v súlade s požadovanými podmienkami verejnej súťaže.

V súčasnosti dopravu na trati Bratislava – Komárno zabezpečuje súkromný dopravca RegioJet. Zmluva mu končí v decembri 2020. Ministerstvo dopravy už oslovilo aktuálneho dopravcu ako aj ďalších významných dopravcov v regióne strednej Európy, s ktorými rokuje o podmienkach zabezpečenia prepravy na tejto trati. Prevádzku by zabezpečili po dobu nasledujúcich dvoch rokov, teda kým nebude pripravený víťazný dopravca na trati.

Je Slovensko pripravene na energeticku triedu A0?

Energetická náročnosť pokrytá z obnoviteľných zdrojov, nižšie emisie, ekologickejšie stavby, vyššia hodnota nehnuteľnosti, úspora nákladov na prevádzku – to je len niekoľko celospoločenských prínosov zelených budov. Od 1. 1. 2021 začnú platiť prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Sme pripravení akceptovať a plniť nové normy?

Udržateľné, zodpovedné a ekonomicky efektívne stavby i renovácie sa stali súčasťou spoločenskej objednávky, kedy ľudia stále viac vyžadujú zásahy šetrné k životnému prostrediu, ako aj legislatívnych noriem, ktoré sa  neustále sprísňujú. V zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. Z.) je u nás od roku 2008 povinná energetická certifikácia. Pri nej sa každá budova zaradí do energetickej triedy podľa kritéria škálovania, ktorým je globálny ukazovateľ – primárna energia v kWh/(m2. a) s konkrétnou stanovenou úrovňou pre rôzne typy stavieb.

Posledná veľká zmena na Slovensku prebehla pred 4 rokmi, kedy od 1. 1. 2016 musia byť všetky novostavby „ultranízkoenergetické“, resp. spadajúce do energetickej triedy A1. Od 1. 1. 2021 nás v kontexte novej legislatívy EÚ čaká sprísnenie noriem a prechod na energetickú triedu A0 (úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie). Rozhodujúci bude pritom dátum žiadosti o stavebné povolenie – ak sa právoplatne podá žiadosť do 31. 12. 2020, budova ešte bude podliehať ET A1. K 1. 1. 2021 to už bude ET A0.

„Požiadavky na zmenu s cieľom zníženia negatívnych dopadov na životné prostredie sú stále naliehavejšie. Kľúčovým faktorom medzisektorovej spolupráce je hľadanie takých riešení, ktoré kombinujú ekonomicky efektívne a energeticky zodpovedné prístupy,“ hovorí Hana Ovesná, výkonná riaditeľka Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC). Dôležitá je podľa nej komunikácia medzi všetkými stakeholdermi a odbornou verejnosťou.

Ako základnú podmienku pre dosiahnutie energetickej triedy A0 uvádza Jana Bendžalová z ENBEE energiu z obnoviteľných zdrojov (OZE). Podľa nej má práve zvolený spôsob zohľadnenia OZE využívaných v budove dôsledok na vyhovujúce technické riešenia a ich aplikáciu v praxi. Samotná kategorizácia do tried je pritom najmä teoretickým výpočtom a ako upozorňuje Milan Janák zo spoločnosti Simulácie budov, musí byť urobený správne – vhodnou metódou, presnými vstupnými údajmi, spoľahlivým softvérom a odborníkom. „Hodnotenie dodanej a primárnej energie je nedostatočné – je potrebné získať celkový obraz celého „životného cyklu“ budovy, ako sú náklady, energie, dopady na životné prostredie, napríklad emisie skleníkových plynov,“ dopĺňa. Integrovaný prístup k plánovaniu udržateľných budov triedy A0 berie podľa Janáka do úvahy integrovateľné obnoviteľné zdroje, tepelnú pohodu, kvalitu vnútorného vzduchu a denné osvetlenie v kontexte dizajnu fasády, vlastností zasklievania, pasívneho a dynamického tienenia.

Ako uvádza Marek Kremeň z certifikačnej spoločnosti EXERGY, jedným z benefitov opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti budov je nižšia spotreba energie, a teda nižšie prevádzkové náklady. Dopĺňa, že „tvrdšie opatrenia a zvyšovanie nárokov na energetiku budov stimulujú environmentálnejšie a efektívnejšie spôsoby výroby energie a jej distribúcie. Väčší odklon od výroby energie z fosílnych palív má spolu s efektívnejšími tradičnými spôsobmi výroby pozitívny vplyv na znižovanie emisií a tým aj na životné prostredie.“

V porovnaní s inými európskymi krajinami je podľa Martina Stohla z HB Reavis splnenie legislatívnych požiadaviek na Slovensku najnáročnejšie: „Je to dané aj tým, že zatiaľ čo v okolitých krajinách sa pri výpočte energetickej hospodárnosti pracuje s tzv. referenčným modelom stavby, u nás boli nastavené kritériá pomocou absolútnych čísel, ktoré nemôžu dostatočne zohľadniť špecifiká niektorých typov stavieb, napr. väčších administratívnych budov, obchodných centier a športových zariadení. Ďalším problémom sú konverzné faktory primárnej energie, najlepší faktor majú paradoxne drevené pelety a diaľkové vykurovanie. Z toho vyplýva riziko, že pre niektoré administratívne budovy je A0 ťažko splniteľná, pokiaľ nie je v okolí dostupné diaľkové vykurovanie.“

Energetická trieda A0 pritom podľa Stohla nie je konečná stanica. „Pred sebou máme 3 ďalšie stupne – zosúladenie projektových hodnotení EHB s realitou, uhlíkovú neutralitu budov počas prevádzky (Operational Net Zero Carbon) a uhlíkovú neutralitu stavieb v celom životnom cykle (Whole-life NZC).“

Stavebný trh chce zmeny pre zmiernenie klimatickej krízy

Dokážeme to? Zmeniť myslenie, štandardy, legislatívu? Svetový deň životného prostredia nám dáva ďalší impulz na to, aby sme prijali záväzky na zmiernenie dopadu klimatickej krízy. Stavebníctvo je zodpovedné za takmer polovicu emisií oxidu uhličitého. A práve preto tento segment a jeho predstavitelia volajú po zmene a otvárajú témy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých.

„Zmena klímy a postupná strata biodiverzity sa stáva najzávažnejším problémom našej doby. Významnú úlohu zohrávajú budovy a stavebníctvo, ktoré sú zodpovedné za takmer 40% globálnych emisií oxidu uhličitého (CO2) a teda majú významný vplyv na životné prostredie,“ začína Manifest 2020 o vplyve stavebníctva na životné prostredie. Slovensko sa zaviazalo, že sa do roku 2050 stane uhlíkovo neutrálnou krajinou. Zodpovednosť bude ležať na pleciach architektov, stavebných inžinierov, ako aj investorov a klientov, spoločne s ktorými je potrebné navrhovať budovy, mestá a infraštruktúru ako neoddeliteľné súčasti väčšieho, neustále sa obnovujúceho, udržateľného systému.

„Súčasný výskum a nové technológie ponúkajú riešenia, ktoré umožňujú začať túto transformáciu neodkladne. Základom dekarbonizácie stavebníctva je prechod z využívania fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie, ako aj stimulácia dopytu po stavebných materiáloch a výrobkoch s nízkou uhlíkovou stopou. Slovensko potrebuje revidovať súčasné predpisy pre energetickú hospodárnosť budov a prijať nové predpisy v oblasti uhlíkovej neutrality, a to aj pre územné plány,“ vysvetľuje  Ľubica Šimkovicová z iEPD – Inštitútu pre pasívne domy.

Segment stavebníctva preto predstavuje silný potenciál v možnostiach zmiernení klimatickej krízy a ochrany životného prostredia. Aby sa využil, je potrebné zosúladiť štandardy stavebného trhu, očakávania a dopyt verejnosti, dostupnosť riešení a nastaviť legislatívne opatrenia.

79% Slovákov očakáva opatrenia v súlade s ochranou životného prostredia

V máji 2020 organizácia Budovy pre budúcnosť uskutočnila prostredníctvom agentúry Focus prieskum, kde zisťovali postoj ľudí na opatrenia vlády v kontexte ochrany životného prostredia. Potvrdilo sa, že ochrana životného prostredia je stále viac, aj v kontexte súčasnej pandémie, oblasťou, ktorá trápi a zaujíma širokú verejnosť.

„Súčasná vláda čelí obrovským výzvam – ekonomickým, sociálnym aj environmentálnym. Teší nás, že takmer 80 % opýtaných si uvedomuje, že ekonomické opatrenia by mali byť v súlade s ochranou životného prostredia. Ak by neboli a túto oblasť podceníme, môžu nás časom dobehnúť rôzne krízové situácie, ktoré bude neskoro riešiť potom. Musíme ich riešiť teraz a mnohé je možné prepojiť a môžu byť win win riešeniami ako napr. obnova budov a zlepšovanie ich energetickej efektívnosti. Verím, že toto volanie ľudí po zelenom smerovaní ekonomickej obnovy vláda vypočuje a bude na ne reagovať v politikách a opatreniach,“ dopĺňa Katarína Nikodemová za Budovy pre budúcnosť.

Až 79% respondentov uviedlo, že je podľa nich dôležité, aby opatrenia vlády zamerané na obnovu ekonomiky po skončení koronakrízy boli v súlade s ochranou životného prostredia. Tento názor zdieľajú predovšetkým mladí ľudia vo veku 24-35 rokov (84%) a obyvatelia miest s veľkosťou 50-100 tis obyvateľov (87%). Zaujímavosťou je regionálna preferencia – najviac ľudí, ktorí podporujú opatrenia na ochranu životného prostredia, je z Trnavského kraja (91%) a naopak najmenej z Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja (23%).

Takmer tri štvrtiny opýtaných (73%) zároveň súhlasia s tým, aby medzi opatreniami vlády na obnovu ekonomiky po skončení koronakrízy bola aj finančná podpora obnovy budov. S týmto názorom sa najčastejšie stotožňujú ľudia vo veku 18-24 rokov (76%), 25-34 rokov (76%) a 35-44 rokov (77%). Patria sem rôzne skupiny ľudí podľa pracovného zaradenia: výkonní odborní pracovníci, úradníci, tvoriví pracovníci, podnikatelia, živnostníci. Silnú podporu predstavuje aj skupina študentov a mamičiek na materskej dovolenke. Tento názor zároveň podporili tak respondenti z menších obcí, ako aj veľkých a najväčších miest na Slovensku.

Zmeny v stavebníctve v prospech environmentálneho Slovenska

Idea environmentálneho Slovenska má aj svoju stratégiu, ktorú ponúka Manifest 2020.

Kľúčové sú podľa tejto iniciatívy 3 požiadavky:

  • Liberalizácia trhu s energiou – vytvorenie regionálnej energetickej politiky a nové možnosti zelenej energie
  • 0% DPH na zelené budovy (súčasťou realizácie stratégie je zadefinovanie štandardov „zelených budov“)
  • Digitalizácia stavebníctva – zefektívnenie plánovania, projektovania a povoľovacích procesov

„Je a musí to byť spoločné úsilie,“ hovorí Hana Ovesná, výkonná riaditeľka SKGBC – Slovenskej rady pre zelené budovy. „V súčasnosti poznáme nástroje, ako začať stavať, alebo rekonštruovať zdravo, zodpovedne a udržateľne. Potrebujeme, aby sa práve toto stalo novým a dostupným štandardom, aby mala široká i odborná verejnosť dostatočné informácie a aby bola motivovaná vyžadovať využívanie týchto technológií. Naše členské a partnerské organizácie vytvárajú odborné zázemie pre diskusie na tieto témy a našim cieľom je tak zmena myslenia, ako aj štandardov.“

Nevyhnutná podpora vlády

Na to, aby sa idea a stratégia environmentálneho Slovenska stala realitou, je potrebná inštitucionálna podpora zo strany štátu. Manifestom 2020, spoločným záväzkom viac 180 firiem na trhu, dala odborná verejnosť najavo záujem a pripravenosť prijímať nové záväzky tak, aby zabezpečila zodpovedné stavanie i rekonštrukcie a zároveň navrhovať funkčné riešenia. Aktuálny prieskum verejnosti ukázal, že takmer 80% ľudí považuje tieto témy za dôležité a od vlády očakáva podporu. Čo by teda mohlo nasledovať?

„Považujeme za nevyhnutné spolupracovať s vládou na dosiahnutí spoločného cieľa a sme pripravení prispieť našimi znalosťami do diskusie a návrhov konkrétnych opatrení. Zároveň potrebujeme odpovede na otázky, ktoré môže poskytnúť zo svojej pozície len vláda. Veríme, že spoločne dokážeme prijať nové štandardy, o ktoré prejavuje záujem aj verejnosť a zabezpečiť tak nielen komfortné, ale aj zodpovedné a udržateľné stavby – tak pre kancelárie a výrobné priestory, ako aj byty a rodinné domy,“ dopĺňa Hana Ovesná z SKGBC.

Podpora pilotných projektov

Budovy ako základná bunka urbánneho prostredia majú rozhodujúcu rolu pri tvorbe budúcich štvrtí a miest, ale aj transformáciu tých existujúcich. Ich energetická náročnosť je určujúcim faktorom. „Cieľom je minimalizácia spotreby energie v takom rozsahu, aby aj v komplikovanej mestskej zástavbe bolo možné vytvárať inteligentné energetické siete a pokryť spotrebu udržateľnou výrobou energie. Zásobovanie mestských častí energiou z lokálnych obnoviteľných zdrojov je pre mestá budúcnosti perspektívou. V husto zastavaných mestských oblastiach je však realizácia takýchto energetických stratégií, ktoré implementujú fotovoltické a termické solárne kolektory, využívanie geotermálnej energie, tepelné čerpadlá a uskladňovanie energie veľmi komplexnou úlohou a vyžaduje zapojenie tímu skúsených odborníkov. Tu by práve pomohla podpora štátu pre realizáciu pilotných projektov a naštartovanie záujmu,” uzatvára Ľubica Šimkovicová, iEPD.

Kancelárie koronavírus prežijú, ich úloha sa ale zmení

Prieskum realitno-poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield zisťoval postoje 40 000 respondentov z celého sveta pred koronavírus krízou a počas nej. Hlavné závery najväčšieho prieskumu doposiaľ na túto tému sú:

  • Zamestnanci dokážu produktívne pracovať z akéhokoľvek miesta mimo kancelárie, najväčšie problémy mali prekvapivo mladšie generácie
  • Flexibilita a možnosť sám si zvoliť miesto pre prácu nadobúda na význame, osobné interakcie v kancelárii sú však stále z mnohých dôvodov veľmi dôležité
  • Kancelárie tak určite budeme potrebovať aj v budúcnosti, len sa zmení ich účel: budú najmä miestom pre spoluprácu, budovanie vzťahov, vzdelávanie či podporu kreativity a inovácií

Pojem pracovisko sa skrátka už nevzťahuje iba na fyzické umiestnenie, budovu, v ktorej má firma svoju kanceláriu. Ide skôr o celý ekosystém zahŕňajúci rôzne miesta vrátane tých virtuálnych, odkiaľ môžu ľudia pracovať podľa svojich aktuálnych potrieb, druhu práce, nárokov na pohodlie alebo napríklad požiadaviek na technické vybavenie. Všetko možno zastrešiť jedným pojmom: flexibilita.

Mnohí zamestnanci i počas karanténnych opatrení bez prerušenia pracovali z domu a tak otázka, ktorú si s uvoľňovaním reštrikciou aktuálne kladú, nie je či sa vrátiť do práce, ale či sa vrátiť do kancelárie. Nutnosť dodržiavať bezpečnú vzdialenosť aj naďalej obmedzuje počet ľudí, ktorí môžu byť na pracovisku v jednom okamihu prítomní a tak časť zamestnancov musí stále pracovať na diaľku.

Roman Gazdík, vedúci tímu prenájmu kancelárskych priestorov, Cushman & Wakefield Slovensko: „Je vysoký predpoklad, že niektoré oddelenia v spoločnostiach ako napríklad administratíva, financie, IT budú pracovať z domu natrvalo.“

Práca z domu priniesla lepšiu spoluprácu aj produktivitu

I napriek tomu, že prechod na prácu z domova bol v mnohých spoločnostiach veľmi rýchly a že mnohí zamestnanci pre ňu nemali ideálne podmienky, produktivita práce tým nijako neutrpela, práve naopak.

Prekvapivým zistením je, že sa aj pri práci na diaľku podarilo nielen udržať, ale dokonca zvýšiť efektivitu spolupráce s kolegami v tíme. Napomohli tomu technologické nástroje, ktorých používanie sa stalo naplno využívanú samozrejmosťou. Tiež produktivita jednotlivcov zostala zachovaná a ľudia sa napriek nie vždy ľahkej situácii v domácnosti dokázali dostatočne sústrediť na svoj výkon. Pravdepodobne k tomu prispela aj dôvera zo strany nadriadených, že ľudia odvedú svoju prácu, ktorú pociťovalo celých 90 percent respondentov. Rovnako tak zamestnanci prejavili dôveru v to, že vedenie ich firmy súčasnú krízu zvládne. Avšak bežná výmena informácií medzi kolegami sa e-komunikáciou nahradiť nedá.

Problémy prekvapivo hlási skôr mladšia generácia

Za jednu z hlavných nevýhod práce na diaľku je v prieskume označovaná nemožnosť osobnejšieho kontaktu s kolegami; za dostatočný ho počas práce z domu považovalo len niečo cez polovicu respondentov. Tento kontakt je pritom extrémne dôležitou súčasťou toho, ako dobre sa zamestnanec v práci cíti. Chýbalo tiež napojenie na firemnú kultúru, už možno bez fyzickej prítomnosti na pracovisku ťažko sprostredkovať a možnosť osobného i profesionálneho rozvoja. Aj keď sa zefektívnila spolupráca, platí to hlavne pre prácu na konkrétnych úlohách, nie pre kooperáciu, ktorá umožňuje neformálne vzdelávanie, mentoring, odovzdávanie skúseností.

Roman Gazdík, vedúci tímu prenájmu kancelárskych priestorov, Cushman & Wakefield Slovensko: „Nie je otázkou či spoločnosti budú pracovať v určitom percente z domu, ale aký bude pomer práce z kancelárie resp. mimo domu a z domu. Veľkou výzvou pre korporácie bude vyriešiť otázky týkajúce sa fyzického a mentálneho zdravia ľudí pracujúcich z domu.“

Výsledky prieskumu potvrdzujú, že pre mladšie generácie predstavuje práca na diaľku väčší problém ako pre tzv. Baby boomers: prekážky uviedlo 70 percent príslušníkov generácií Y a Z, u baby boomers to bolo 55 percent. Rolu hrá niekoľko externých faktorov: u generácie Z (pod 25 rokov) je menej pravdepodobné, že ich bytová situácia umožňuje adekvátne prostredie pre sústredenú prácu. Príslušníci generácií X a Y (teda medzi 26 a 55 rokmi) sú tiež samozrejme často rodičmi mladších detí, takže pre nich ďalšiu prekážku v práci z domova predstavovala nutnosť starostlivosti o ne.

Najväčším problémom pri súčasnom spôsobe práce je schopnosť udržať si po celý deň dostatok energie pre prácu. Pocit celkovej pohody trpí tým, že len malú časť dňa sa ľudia nevenujú práci. Chýba predel medzi pracovným a voľným časom, ktorý bežne predstavuje dochádzanie, ktoré prirodzene oddeľuje obe časti dňa a umožňuje medzi nimi prepnúť. Stratilo sa i fyzické oddelenie práce od domova. To má samozrejme vplyv na duševnú i telesnú pohodu a je potrebné, aby nadriadení zamestnancom opakovane pripomínali, že nemusí byť k dispozícii a on-line 24 hodín denne a sedem dní v týždni.

Lepšie využitie priestoru, času a technológií

Aj napriek spomínaným problémom, ktoré so sebou práca na diaľku prináša, sa význam flexibility a možnosti pracovať odkiaľkoľvek zvyšuje a tento prístup sa tak stane bežnou súčasťou fungovania mnohých firiem. Bude tomu tak aj z praktických dôvodov, kedy situácia ešte nejakú dobu neumožní návrat plného počtu zamestnancov na pracovisko, zároveň si túto možnosť flexibility želajú takmer tri štvrtiny respondentov prieskumu.

Glyn Evans, vedúci oddelenia projektového manažmentu a developmentu pre CEE región, Cushman & Wakefield: „Pre firmy to môže byť príležitosť. Je len potrebné si pripustiť, že pracovisko už nie je len jedna fyzická lokalita, ale celý ekosystém rôznych miest a spôsobov práce, ktoré reagujú na rozdielne potreby, fungovanie a požiadavky zamestnancov. Prichádza čas na novú koncepciu využívania priestoru, času a technológií, ktorý v dôsledku môže zvýšiť výkonnosť ľudí a celej firmy.“

Cushman & Wakefield

VGP získala pozemky vo Zvolene, stavať začne koncom leta

VGP NV, popredný paneurópsky developer logistických a komerčných nehnuteľností sa stal vlastníkom pozemkov s veľkosťou cca 11 hektárov vo Zvolene, na ktorých vyrastie nový logisticko-priemyselný areál pod názvom VGP Park Zvolen. Spoločnosť VGP ohlásila zámer vybudovať priemyselný park v máji minulého roku.

VGP má dnes už všetky potrebné povolenia vrátane EIA (Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – Environmental Impact Assessment) a právoplatného územného rozhodnutia na výstavbu priemyselno-logistického areálu. Povoľovacie konania prebehli v spolupráci s mestom Zvolen, ktoré uvítalo investičný zámer spoločnosti VGP.

Všetky nové haly bude VGP stavať v súlade s certifikátom BREEAM Very Good. Ide o globálny nezávislý systém posudzovania udržateľnosti budov a infraštruktúrnych projektov. „Zahŕňa nie len ekologické a rôzne úsporné aspekty, ale aj prístrešky pre bicykle, nabíjacie stanice pre elektromobily a prípravu pre solárne panely na streche hál. Na dôvažok, budú niektoré fasády pokryté zeleňou – brečtanom popínavým. Celkový vzhľad zatraktívňujú tiež dažďové jazierka, ktoré slúžia na zadržiavanie dažďovej vody v území,“ povedal Tomáš Bednár, country manager spoločnosti VGP na Slovensku.

„Začiatok stavebných prác je naplánovaný na koniec leta 2020. Prví nájomcovia sa môžu nasťahovať začiatkom roka 2021.“ dodala Naďa Kováčiková, obchodná riaditeľka VGP.

V areáli majú vyrásť tri nové priemyselné haly s rozlohou 53 000 m2 na prenájom. VGP Park Zvolen sa nachádza na severozápadnom okraji mesta Zvolen, kde rozšíri existujúcu obchodno-priemyselnú zónu s vybudovanou cestnou infraštruktúrou a s prístupom pre mestskú hromadnú dopravu. Do parku je prístup priamo z cesty prvej triedy I/66, ktorá sa v blízkosti pozemku spája s R1.

Prologis zhŕňa svoje výsledky za prvý štvrťrok 2020

Prologis, globálny líder v oblasti logistických nehnuteľností, zverejnil 21. apríla 2020 výsledky svojho hospodárenia v prvom kvartáli roku 2020. Vedenie spoločnosti uviedlo, že do obdobia boja proti COVID-19 vstúpil Prologis silný, s vysokým stupňom likvidity aj úveruschopnosti. Možno predpokladať, že kombinácia kvality portfólia Prologis, zákazníckej základne a stavu súvahy pomôže spoločnosti úspešne čeliť prekážkam, ktoré v roku 2020 toto ochorenie vytvára.

Vplyvy pandémie sa v regiónoch, kde spoločnosť pôsobí, prejavia rozdielnym spôsobom. Konkrétne v Európe je v dôsledku zmeny dynamiky ponuky a dopytu očakávané zníženie miery obsadenosti o 130 bázických bodov. V prvom štvrťroku dosiahol Prologis takú úroveň nájomnej aktivity, ktorá prekonala svojou výškou pôvodné očakávania; avšak aktuálna prognóza naznačuje pre celý tento rok nulový rast nájmov.

Ďalšie závery: • Zákazníci Prologis pôsobiaci v oblastiach potravinárstva, produkcie nápojov a výroby ďalších produktov pre každodennú spotrebu registrujú zásadný nárast dopytu. Na druhej strane zákazníci, ktorí podnikajú s oblečením, športovým vybavením, tovarom pre domácnosť alebo nábytkom zaznamenávajú znížený dopyt. • Prologis má v pláne pokračovať vo výstavbe všetkých svojich špekulatívnych projektov aj skôr zazmluvnených budov na mieru (BTS) v pôvodnom rozsahu. Po celom svete má spoločnosť vo výstavbe 30 BTS projektov, medzi nimi aj tri novorozostavané projekty na území Nemecka, Talianska a Poľska. Všetci zákazníci, pre ktorých je táto výstavba určená, prejavili záujem pokračovať podľa plánu. • Spoločnosť predpokladá v treťom kvartáli zníženie dopytu, ale zároveň očakáva, že ku koncu roka začne dochádzať k ozdraveniu prevádzkového prostredia.

Stručný prehľad výsledkov Prologis v Európe za prvý štvrťrok Na konci tohto obdobia pozostávalo európske portfólio Prologis zo 756 budov a 18,5 milióna metrov štvorcových pozemkov s obsadenosťou 96 %. Počas prvého kvartálu postavila spoločnosť v Európe 106 384 metrov štvorcových, z toho 84,1 % na mieru na kľúčových logistických trhoch v blízkosti spotrebiteľských centier.

Kľúčové dáta pre strednú Európu k 31. marcu 2020: Prevádzkové výsledky • Portfólio v regióne strednej Európy predstavovalo celkovo 4,2 milióna metrov štvorcových (Poľsko, Česká republika, Slovensko a Maďarsko), z toho 415 000 metrov štvorcových sa nachádzalo na Slovensku; • miera obsadenosti portfólia zostáva stabilná − na úrovni 95,5 %, na Slovensku dosahuje 91,2 %; v regióne boli podpísané nájomné zmluvy na plochu viac ako 380 000 metrov štvorcových, čo zodpovedá nárastu o 35 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Investičná aktivita • V strednej Európe neboli pozastavené žiadne investičné aktivity. • V strednej Európe je v súčasnosti vo výstavbe 5 budov s celkovou rozlohou 160 000 metrov štvorcových, a to: v Poľsku (Prologis Park Janki, Prologis Park Ruda Śląska), v Českej republike (Prologis Park Prague-Úžice) a v Maďarsku (Prologis Park Budapest -Harbor). • Bola predaná budova 3 s rozlohou 37 800 metrov štvorcových v slovenskom Prologis Park Nitra. Nový majiteľ už v tomto parku vlastní budovy DC1 a DC2.

PRF rozširuje portfolio nehnuteľností

Prvý realitný fond spoločnosti IAD Investments nadobudol 15.4.2020 od spoločnosti Penta Real Estate do svojho portfólia nehnuteľností administratívnu budovu D48 vo Varšave. Hodnota transakcie nebola zverejnená, ale je to jedna z najvýznamnejších transakcií na realitnom trhu v Poľsku v roku 2020.

„Naším cieľom je vyhľadávať investičné príležitosti a ani aktuálna situácia s pandémiou koronavírusu nám nezabránila zrealizovať túto transakciu. Administratívna budova D48 v poľskej Varšave je ďalším cenným aktívom, ktoré geograficky diverzifikuje naše realitné portfólio a PRF ňou vstupuje na najviac likvidný trh v strednej Európe. Od tejto investície očakávame, že bude mať pozitívny dopad na zvýšenie výkonnosti Prvého realitného fondu, čím zabezpečíme našim klientom výnosy aj počas aktuálneho ekonomického vývoja práve vďaka využitiu príležitosti, dobrej kúpe, kvalitnej správe, pozornej analýze pred nadobudnutím a s preverenými nájomcami, ktorí majú finančnú silu.“ uviedol Mgr. Vladimír Bolek, člen predstavenstva IAD Investments, správ. spol., a.s. zodpovedný za riadenie realitných investícií.

D48 je moderná administratívna budova triedy A vo varšavskej štvrti Mokotów, ktorá bola uvedená do prevádzky v auguste 2017. Budova v tvare „L“ pozostáva z dvoch krídiel s 11. a 8. poschodiami. Celková plocha je 26.173 m2, z toho 24.312 m2 tvoria kancelárske priestory a 1.861 m2 sú obchodné priestory. Autobusové a električkové zastávky, rýchla mestská železnica SKM, letisko a rýchlostná cesta S79 sú v tesnej blízkosti budovy. Nedávno sa v tejto časti Mokotówa uskutočnili rozsiahle investície do dopravy a cestnej premávky. Ideálne umiestnenie poskytuje nájomcom a ich zamestnancom možnosť rýchlo sa premiestniť do iných častí mesta, či už hromadnou dopravou alebo vlastnou. Nájomníci majú k dispozícii dvojpodlažné podzemné parkovisko so 435-timi parkovacími miestami vrátane nabíjacích staníc pre elektrické autá. Pre návštevníkov je k dispozícii vonkajšie parkovisko so 45 parkovacími miestami a stojanmi pre 100 bicyklov. Budova je držiteľom ekologického certifikátu LEED Gold.  Pre pohodlie nájomcov a zamestnancov poskytuje D48 priestory pre obchod a služby s reštauráciami, priestranné terasy usporiadané na troch poschodiach, chillout zónu ako aj zelené plochy s modernou architektúrou. Medzi najväčších nájomcov patria popredné poľské a medzinárodné spoločnosti SMYK, Intrum, Gemius a mFinanse (patriaca do skupiny mBank).

„Počas celého procesu predaja sme zažili vynikajúcu spoluprácu s IAD Investments a sme veľmi hrdí na to, že D48 odovzdáme novému majiteľovi. Ako developer a dlhodobý investor venujeme osobitnú pozornosť kvalite v každej oblasti našich projektov, takže sme si istí, že IAD Investments bude mať v budúcnosti možnosť tešiť sa veľkej hodnote tejto budovy,“ uviedol Damian Grzywacz, Country Managing Director, Penta Real Estate.

IAD Investments

Deloitte chystá dva průzkumy

Společnost Deloitte připravila průzkum na téma dopadů aktuální situace kolem epidemie na realitní trh. Jde o opakováním průzkumu CE RE Confidence Survey, který proběhl už v únoru – jeho výsledky ovšem nejsou nyní příliš relevantní. Průzkum je určen pro pracovníky z realitního oboru, tedy developery, investory či poradce z regionu střední Evropy. Vyplnění dotazníku zabere kolem tří minut, výsledky budou veřejně k dispozici. (Aktivně se zapojit do průzkumu lze prostřednictvím odkazu  https://bit.ly/2JUuLUg ).

Druhý průzkum společnosti Deloitte se dívá za horizont dnešních dní. „Jsem si vědom, že současná situace je náročná a každý přemýšlí, jaké změny tato nečekaná krize přinese. Ale pevně věřím, že toto období bude brzy za námi a už nyní musíme přemýšlet i o věcech, které z dnešního pohledu nevypadají tak důležitě. Jednou z nich je rozvoj měst a územní plánování, které vnímáme z dlouhodobého pohledu jako jedno z klíčových témat,“ říká Miroslav Linhart. Průzkum systémů územního plánování bude probíhat napříč evropskými zeměmi, aktivní účast bude respondenta „stát“ zhruba čtvrthodinu. (Aktivně se zapojit do průzkumu lze prostřednictvím odkazu https://www.click4survey.com/s4/33897/53b63b85 .)

Český developer Contera vstoupil na slovenský trh

Česká developerská společnost Contera v dubnu otevřela novou pobočku v Bratislavě. Na podzim minulého roku totiž koupila čtyři logisticko-průmyslové areály Vector Parks od společnosti Macquarie Infrastructure and Real Assets (MIRA), z nichž tři se nacházejí na Slovensku a jeden v České republice. Contera tak prostřednictvím společného fondu s TPG vstoupila na slovenský trh.

Hodnota obchodní transakce přesáhla 100 mil. euro. „Celková rozloha pronajímatelných ploch Vector Parks čítá 131 700 m2. Jedná se o kombinaci skladových, průmyslových, výrobních i kancelářských prostor,“ uvedl Dušan Kastl, výkonný ředitel a partner společnosti Contera. Dva bratislavské parky se rozprostírají na ploše 100 100 m². Třetí slovenský park se nachází u Prešova v lokalitě Malý Šariš (17 100 m2). Český park se nachází v Mošnově u ostravského letiště (14 500 m2).

„Vector Parks jsme si vybrali pro strategickou polohu areálů a jejich napojení na místní infrastrukturu. Při ploše přesahující 100 000 m2 jsme na Slovensku získali významný tržní podíl. Jsme rádi, že akvizice, kterou bylo možné uskutečnit díky spolupráci s TPG, nám umožnila zahájit aktivní působení na slovenském trhu. Od dubna otevíráme bratislavskou pobočku firmy a máme také novou doménu www.contera.sk,“ sdělil Tomáš Jirků, CEO a partner společnosti Contera.

Vector Parks budou provozovány pod značkou Contera Park a budou spadat do společného portfolia Contery a TPG (CTRE fund) stejně jako Contera Park Ostrava City, Contera Park Ostrava D1, Contera Park Teplice a Contera Park Hustopeče.

Pro současné nájemce se nic nemění. Ve slovenských parcích dokonce zůstává i stejný tým spravující nemovitosti.

„V případě českých i slovenských parků počítáme s jejich dalším rozvojem, prostor je například v Ostravě, Prešově nebo v Hustopečích,“ shrnuje plány Peter Bečár, senior poradce ve společnosti TPG Real Estate.

Novým ministrom dopravy a výstavby SR je Andrej Doležal

Novým ministrom dopravy a výstavby SR je Andrej Doležal. Nominant hnutia Sme rodina doteraz pôsobil v oblasti médií a telekomunikačných služieb.  Má bohaté skúsenosti z manažmentu, riadenia ľudí a strategického rozvoja spoločnosti. Jeho prvé rozhodnutia sa budú týkať riešenia súčasnej krízovej situácie.

  „Určite sa najprv sústredím na riešenie problémov, ktoré súvisia s aktuálnou krízovou situáciou. Samozrejme, musím sa rýchlo oboznámiť s agendou a rovnako začneme pracovať na cieľoch nášho rezortu pre programové vyhlásenie vlády,“ uviedol minister dopravy Andrej Doležal.

Andrej Doležal pochádza z Bratislavy, kde vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky na Slovenskej technickej univerzite. Pôsobil ako technický riaditeľ v televízii Markíza aj RTVS, kde zodpovedal za prevádzku a inovácie v televíznom vysielaní. Riadil väčší tím ľudí, zodpovedal za zverený rozpočet a má skúsenosti pri spájaní kultúrne, regionálne i odborne rozdielnych pracovných štruktúr v spoločnosti. Zodpovedal za riadenie, plánovanie a strategický rozvoj viacerých odborov.

Na ministerský post prichádza zo spoločnosti Towercom, a. s., kde od roku 2018 pôsobil ako riaditeľ sekcie pre inovácie zabezpečujúcej televízne a rozhlasové vysielanie pre domácnosti.

IMMOPARK Žilina sa rozrastá

V modernom priemyselnom parku IMMOPARK Žilina vyrastie ďalší objekt s rozlohou 11 500 m2. Generálnym dodávateľom nových priemyselných priestorov je žilinská stavebná spoločnosť HSF System SK. Investorom a developerom je Erste Group Immorent Slovensko. Dokončenie je plánované na september 2020.

Hlavným nájomcom, približne 30 % celkovej plochy, v tomto pripravovanom objekte Z2 bude spoločnosť Démos trade, ktorá využije nové priestory na skladovanie a predaj dielov na výrobu nábytku a kovania. Zostávajúcu časť objektu s plochou cca 8 000 m2 plánuje investor prenajímať spoločnostiam z oblasti logistiky a ľahkej priemyselnej výroby. Súčasťou objektu sú spevnené plochy, vonkajšia infraštruktúra budovy a predĺženie prístupovej cesty. Investícia by mohla priniesť 100 až 200 nových pracovných miest.

„Projekčnú časť realizujeme interne s pomocou BIM nástrojov Revit. Výhodou tohto systému je efektívna koordinácia, prezentácia a realizácia prípadných klientskych zmien,“ hovorí Tomáš Kosa, konateľ spoločnosti HSF System SK a dodáva: „Rovnaký nástroj sme využili aj pri výstavbe predchádzajúcich objektov v tomto priemyselnom parku.“

Vo februári tohto roka tu spoločnosť HSF System SK dokončila generálnu dodávku objektu Z2a s rozlohou asi 9 500 m2, ktorý je v súčasnej dobe už plne prenajatý pre klienta LIBEX. Pri výstavbe celého objektu boli použité najnovšie stavebné materiály, postupy a poznatky. Celá stavba bola dokončená počas ôsmich mesiacov. Žilinská stavebná spoločnosť bola v tejto lokalite dodávateľom i distribučného centra pre spoločnosť DPD.

„Sme veľmi radi, že po dokončení druhej haly Z2a môžeme plynule pokračovať v príprave priestorov pre ďalších nájomcov. Výstavbou ďalšej haly Z2 sa z lokality pri letisku v Dolnom Hričove stáva významné centrum pre logistiku a priemysel na budúcej významnej diaľničnej križovatke v žilinskom regióne. V priemyselnom parku by mohlo byť zamestnaných 400 až 500 ľudí,“ hovorí Marián Kováčik, projektový manažér Erste Group Immorent Slovensko.

Rozloha priemyselnej zóny IMMOPARK Žilina je približne 400 000 m2, z toho čistá prenajímateľná plocha bude po dokončení haly Z2 približne 25 000 m2. Pozemky určené na ďalší development majú rozlohu 300 000 m2 a umožňujú výstavbu ďalších objektov s celkovou rozlohou približne 100 000 m2. V závislosti od skladby nájomcov a užívateľov je odhadovaný počet budúcich pracovných miest v tejto lokalite 2 až 4 tisíc. Developerom a vlastníkom parku je spoločnosť Erste Group Immorent Slovensko.

Rezort dopravy predložil autodopravcom dve alternatívy zliav z mýta

Zástupcovia ministerstva dopravy dnes rokovali s autodopravcami o možnostiach úpravy mýtnych zliav pre nákladné vozidlá.  Ministerstvo dopravy navrhlo dve možnosti uplatnenia množstevných zliav na mýtnom. Jedna alternatíva je, aby sa na konci roku spätne aplikovali zľavy na všetky kilometre (také, ktoré boli bez zľavy alebo s nižšou sadzbou), druhý návrh je uplatňovanie zliav podľa najazdených kilometrov priebežne, výška sa stanoví podľa kategórie, ktorú dosiahlo vozidlo v predchádzajúcom roku.

Ročný objem poskytnutých zliav by pri prvom riešení predstavoval cca 8,6 milióna eur,  čo predstavuje viac ako zdvojnásobený objem zliav oproti dnešnému stavu. Pri druhej ponuke by zľavy predstavovali približne 6,9 milióna eur, čo je rozdiel oproti dnešnému stavu 2,9 milióna eur.

K uzavretiu dohody o mýtnych zľavách zatiaľ nedošlo a rokovania pokračujú. Autodopravcovia si návrhy preštudujú a majú predložiť stanoviská k navrhovaným riešeniam ministerstva do  štvrtka 23. januára 2020. ČESMAD sa na stretnutí predbežne vyjadril súhlasne. Vzhľadom k tomu, že UNAS nedodržal termín doručenia vlastného návrhu o mýtnych zľavách a prezentoval ho až na stretnutí so zástupcami rezortu dopravy, budú odborníci MDV SR prepočítavať aj tento návrh. Zo strany ministerstva dopravy by bolo nezodpovedné a nekorektné vyjadriť sa k návrhu bez prepočtov ešte počas dnešných prebiehajúcich rokovaní.

MDV SR

Nová diaľnica pri Košiciach už slúži motoristom

Najvýchodnejší úsek diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc,  D1, Budimír – Bidovce,  slávnostne uviedol do prevádzky minister dopravy a výstavby SR Arpád Érsek. Vyše štrnásťkilometrový úsek pri Košiciach  bude súčasťou „východného“ obchvatu mesta Košice a spolu s rýchlostnou cestou R2/R4 tvorí základný dopravný koridor mimo zastavané územie mesta Košice.

K tejto diaľnici mám osobný vzťah. Ide o jeden z prvých úsekov, ktorého výstavbu som odštartoval po nástupe do funkcie a práce išli aj napriek menším prekážkam pomerne hladko a hlavne načas. Som rád, že ju môžem otvoriť pre motoristov a tiež pre obyvateľov okolitých obcí, ktorým sa uvoľnia cesty a zlepšia životné podmienky,“ povedal minister A. Érsek.

Nový diaľničný úsek dlhý 14,4 km prejdú motoristi za 8 minút, čo predstavuje značnú časovú úsporu oproti starej ceste. Zároveň ide aj o finančnú úsporu na palive (14 %).  Projekt sa začal stavať v novembri 2016. K dnešnému dňu bola diaľnica a krátky úsek rýchlostnej cesty R2/R4 sprejazdnený v plnom profile. Výstavba všetkých súvisiacich stavebných objektov bude finálne ukončená v júni budúceho roku.

Napriek mimoriadnym udalostiam ako bol pôdny zosuv, ktorý spomalil stavebné práce, alebo letným 5-mesačným stavebným obmedzeniam kvôli hniezdeniu chráneného orla kráľovského sa podarilo spojazdniť celý úsek v zmluvnom termíne.

Diaľnica sa v Budimíre napojí na hotovú diaľnicu D1 z Prešova s pokračovaním cez údolie rieky Torysa. V časti Košické Oľšany je najväčšia mimoúrovňová križovatka diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R2/R4. Odtiaľ pokračuje diaľnica D1 smerom na východ do Bidoviec. V rámci projektu bol vybudovaný aj krátky úsek rýchlostnej cesty z križovatky Košické Oľšany smerom na Košice po križovatku Hrašovík v dĺžke 1,1 km. Po dobudovaní rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany budú tvoriť úplný severovýchodný obchvat mesta Košice, ktorý odbremení mesto od tranzitnej dopravy z východu aj z juhu.

Výstavbu úseku D1 Budimír – Bidovce z významnej časti pokryli európske zdroje v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Celková zmluvná hodnota diela je 197 miliónov eur.

MDV SR

V Jurskom obytnom parku vo Svätom Juri vyrastá nová polyfunkcia developera Bencont Development

V Jurskom obytnom parku, ktorý bol jedným z prvých väčších developmentov skupiny Bencont, po dlhšom čase vyrastá nová budova.

Developer sa rozhodol zhodnotiť jeden z pozemkov vo svojom vlastníctve a priniesť 1200 obyvateľom zóny služby, ktoré tu chýbajú. Preto tu začiatkom septembra začal stavať dvojposchodovú budovu s celkovou prenajímateľnou plochou takmer 1450 m².

„Radi by sme v novej budove v budúcnosti videli drogériu, lekáreň a možno niekoľko ambulancií. Záujem tiež prejavilo umelecké štúdio a prevádzkovateľ potenciálnej novej kaviarne,“ hovorí Martin Šimurda, konateľ spoločnosti Bencont Development.

Kolaudácia novej polyfunkčnej budovy sa predpokladá koncom budúceho roka (2020).