[caption id="attachment_6035" align="alignright" width="300"]
„Obdobie kúpy projektov s príslušnými povoleniami je už za nami. Nastal časť kupovať land bank, budúce rozvojové územia, čo bude opäť znamenať zvýšený tlak na samosprávu. Žiaľ tá stále pôsobí ako brzda rozvoja,“ otvorene povedal Karol Machánek, projektový manažér Corwin. Rudolf Kusý, starosta mestskej časti Bratislava – Nové Mesto by privítal obnovenie útvaru hlavného architekta, ktorý by mal mať niekoľko desiatok odborníkov.
Mätúce legislatívne prostredie
Na Slovensku je bežné, že sa prijme zákon a vzápätí sa novelizuje. Zároveň je k nemu potrebný štós metodických usmernení a vysvetliviek. Všimnime si napríklad hojne diskutovaný zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Pôvodný zákon napríklad ani nerozlišoval jednotlivé mestské časti Bratislavy. Otázky vyvolávajú aj ďalšie mechanizmy. Napríklad poplatok budú obce a mestské časti vyrubovať pravdepodobne čo najskôr po vydaní stavebného povolenia. Konkurenčný tlak núti developerov investovať z vlastných prostriedkov do zelene a sociálneho vybavenia (tzv. public investments) – teda do tých istých oblastí, do ktorých má z vybraných poplatkov za rozvoj investovať obec. Bude obec vybrané prostriedky investovať efektívne a v primeranom časovom horizonte?
Územný plán ako ústava
Rozviňme ešte myšlienku J. Benetina, ktorý prirovnal územný plán k ústave. Ústava Spojených štátov bola schválená 17. septembra 1787 a so zmysluplnými dodatkami je platná dodnes. U nás je žiaľ vnímanie legislatívy značne zdeformované. Na nové zákony sa nazerá ako na „nezáväzné“ dokumenty, v ktorých treba hľadať medzery a ohýbať ich interpretáciu a obchádzať ich. Územný plán by mal byť základný dokument na posudzovanie investičnej činnosti. Málo developerov je však natoľko uvedomelých a motivovaných, aby „na svojich“ pozemkoch stavali aj parky, zeleň, alebo aby zachovali industriálne pamiatky nad rámec terajšieho zákona. Bratislava sa stále hľadá a chýba jej kontinuita. Mala by držať rozvoj pevne vo svojich opratiach.
Juraj Púchlo