Územné plány vytvárajú trvalo udržateľný rozvoj miest a obcí

  • 7. 7. 2010

[caption id="attachment_8191" align="alignright" width="300"] Platí pre mesto, pričom jeho hlavné priestorovo-kompozičné osi prechádzajú historickým námestím, pokračujú ulicou Komenského na severe a Južnou triedou na juhu. Ďalej ide o východo-západnú kompozičnú os v trase Štúrova ulica – Námestie osloboditeľov – Palackého ulica pokračujúca na východ do centra priestoru Heringeš a na západ do centra mestských časti Západ a KVP.

Košice sa môžu v budúcnosti rozrásť o novú mestskú štvrť, v ktorej by mohlo bývať až 50-tisíc obyvateľov, chýbajú však cesty. Podľa primátora Františka Knapíka sa otvára nový priestor pre výstavbu bytov, služieb, ale aj ďalšej občianskej vybavenosti. Nová štvrť by mala vzniknúť juhovýchodne od Košíc, v katastri súčasnej mestskej časti Krásna. Zatiaľ nie je jasné, či by sa stala aj samostatnou mestskou časťou. Počet košických mestských častí totiž upravuje zákon. Začiatok výstavby štvrte Východné mesto je však podmienený dokončením obchvatu Košíc a výstavbou spojovacej cesty medzi plánovanými rýchlostnými cestami R2 a R4.

Mesto vyhlásilo medzinárodnú verejnú súťaž s názvom Architektonicko-urbanistické riešenie Kasární – Kulturpark. Ide o premenu areálu bývalých vojenských kasární na kultúrne centrum mesta v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013. Komplex budov s vysokou historickou hodnotou má vytvoriť originálnu platformu na vzdelávanie, tvorbu a prezentáciu umenia.

V Prešove sa rozhodli pre zmeny

A uskutočnili ich v ÚP mesta, ktorý umožní niektoré investičné projekty, vrátane trasovania diaľnice D1, rýchlostnej komunikácie R4, obytných súborov a inžinierskych sietí. V centre sa musia stavať najmenej dvojposchodové budovy, aby sa územie racionálne využívalo. Pre novú výstavbu je najvýhodnejšia nezastavaná časť Sekčova. Zmeny v ÚP sa týkajú aj verejnej a krajinnej zelene. Lesy by sa mali zachovať v oblasti Borkut – Malkovská hôrka – Kvašná voda – Cemjata, Sosienky, Okruhliak a Stavenec. Biokoridory tvoria okolie vodných tokov.

Prešov má platný ÚP z roku 1995, ktorého hlavná koncepcia ostáva nezmenená. Odvtedy ho viackrát upravovali. Do zmien nového ÚP sa dostali aj pripomienky občanov, ktorí chcú zastaviť rozšírenie spaľovne. V upravenom pláne obmedzili jej kapacitu na tisíc ton odpadu ročne, majiteľ chce pritom výkon zariadenia zvýšiť 20-násobne. Mesto s projektom spaľovne dlhodobo nesúhlasí, obáva sa rizika havárií a znečistenia ovzdušia. V novom ÚP preto okrem obmedzenia kapacity spaľovne podmienilo aj umiestnenie takéhoto zariadenia. To musí byť minimálne 500 metrov od zastavaného územia.

Základný dokument má aj mesto Vysoké Tatry

Je to po 12 rokoch a v pláne sa definujú funkcie i regulatívy, ktoré nastolia poriadok a jasno v tom, čo a kde sa môže stavať. Aktivistom sa ale nepáči, že ÚP vychádza z urbanistickej štúdie, ktorá bola vypracovaná v roku 1999. Za ten čas sa na území Vysokých Tatier zomlelo množstvo udalostí, ktoré neboli v podkladoch premietnuté a do základného dokumentu sa zapracovávali až počas jeho schvaľovania.

Aktivisti sa tiež obávajú, že na podklade nového ÚP je možné úplne pozmeniť urbanistickú a architektonickú tvár Vysokých Tatier a rozšíriť hranice zastavaného územia mimo súčasné hranice. Spokojný nie je ani primátor Ján Mokoš. Príprava ÚP bol proces, počas ktorého sa muselo vyjsť v ústrety tak obyvateľom, ako aj podnikateľom a verejnosti. Napriek výhradám niektorých ľudí je lepšie, keď mesto územný plán má.

Ilustračné obrázky – UzemnePlany.sk, HB Reavis, archív autora

1 – Mrakodrapová fikcia Bratislavy
2 – Projekt budovy Bratislava Business Center 1 Plus
3 – Eurovea – urbanistické riešenie nového centra hlavného mesta
4 – Trenčín a jeho urbanistický potenciál
5 – Územný plán sídelného útvaru Žilina
6 – Vízia budúceho dopravného uzla v centre Košíc