[caption id="attachment_7483" align="alignright" width="300"] Na zlepšenie kvality životného prostredia v hlavnom meste si treba zvoliť správne nástroje, ktorými sú podľa jeho hlavnej architektky Ingrid Konrad fungujúca samospráva a podklad vypracovaný na 5–6 rokov, z ktorého musí byť jasná regulácia výšky a hustoty zástavby. „Doterajšie kauzy poukazujú na to, že odpoveď na otázku, čo si chce Bratislava ponechať a s čím sa naopak rozlúčiť, nebola zadefinovaná. Rozvoj smerom k trvalo udržateľnému mestu a k zachovaniu ekologickej stability územia nesmie byť len frázou,“ skonštatovala Ingrid Konrad. Ako ďalej pokračovala, záleží tiež na tom, ako je mesto funkčne rozdelené, či má alebo nemá monofunkčné zóny, z ktorých sa obyvateľstvo presúva do pracovných zón. „Na rozdiel od polyfunkčných miest, ktoré prinášajú aj určitý sociálny mix, monofunkčné mestá vytvorili často až getá,“ upozornila na známy fenomén. Za problém považuje aj fakt, že priemyselné, výrobné či skladovacie zóny nie sú v Bratislave oddelené zelenými zónami.
Za najdôležitejšiu úlohu považuje Peter Gero vygenerovať pozíciu mesta v regióne a nadimenzovať, ako sa bude vyvíjať do roku 2020 až 2025. Takisto si zodpovedať otázku, čo znamená ekologický rozvoj Bratislavy a aké to bude mať konzekvencie. V neposlednom rade bude potrebné vytvoriť čo najskôr aj základné rastové plochy a posilniť funkciu centra mesta, ktoré je aj s jeho okolím nefunkčné. Od týchto hlavných princípov sa podľa neho budú odvíjať ďalšie kroky.
„Vôbec sme necítili potrebu jeho zásadného prehodnocovania. Je tam súvis, jedno vychádza z druhého,“ reagoval primátor Ftáčnik na otázku, do akej miery terajšia stratégia vedenia mesta prehodnocuje strednodobý dokument Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja z minulého volebného obdobia, ktorý podľa neho predstavuje dobré východisko. „Je normálne, že takéto projekty prechádzajú viacerými volebnými obdobiami,“ pokračoval. „Nový územný plán je pokus odstrániť rigidnosti, ktoré sú v pôvodnom. Viedeň má tento dokument oveľa voľnejší, aby mohol flexibilne riešiť zmeny. V otázke kvality mestského priestoru však musí dôjsť k zhode,“ uzavrel Ftáčnik diskusný blok.
Výstup z ďalších tematických okruhov diskusného stretnutia, akými boli napríklad prvky verejnej participácie v otvorenej samospráve, zmeny a metodika tvorby územného plánu či podpora investícií zo strany mesta, prinesieme v najbližšom článku.