Skoncovať s vyčkávaním – presmerovať vízie do budúcnosti

  • 5. 3. 2009

[caption id="attachment_9301" align="alignright" width="300"]

Kauza banky a záložné právo

Otázkou, či má niekto konkrétnu skúsenosť, že si banka uplatnila záložné právo na nehnuteľnosť, načal moderátor Majer ďalší diskusný blok. „Súčasná právna úprava zabezpečuje bankám výhodnú pozíciu. Ale zákonné garancie ochrany klienta sú malé – to im umožňuje okamžite siahnuť na nehnuteľnosť, pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak. Aj pri relatívne nízkej pohľadávke majú možnosť prikročiť k predaju celého komplexu,“ uviedol Roman Gašparík (bnt – Sovova Chudáčková & Partner), čím vlastne odštartoval malú slovnú prestrelku medzi sympatizantmi a kritikmi sektora, ktorý si u niektorých vyslúžil epiteton „štát v štáte“.

Banky však majú tiež „svoju pravdu“. Kríza, ktorá sa rýchlo rozšírila cez globálny trh cenných papierov, ich dohnala ku stratám. „Hoci banka nie je realitná kancelária a inštitút predaja je u nej až na poslednom mieste, je to pre ňu často jediná poistka,“ oponoval účastník z pléna a v tom ho podporil aj moderátor, ktorý by neobviňoval banky zo všetkého zlého. Gašparík trvá na svojom – naše banky už začali realizovať záložné právo, preto navrhuje stanoviť postup proporcionálneho predaja. „Pokiaľ má dlžník podozrenie zo špekulatívneho výkonu záložného práva, neostáva mu iné, ako sa obrátiť na súd,“ dodal a odporučil, že ak nie je schopný dodržať lehotu splatenia dlhu, mal by požiadať banku, aby preniesla záložné právo na inú nehnuteľnosť a zálohovanú mu tak uvoľnila na predaj.

Odcitujme i zaujímavú odpoveď na otázku, ako budú banky postupovať vtedy, keď klient stratí zamestnanie a nebude schopný splácať úver, ktorú na januárovej diskusii vyslovil Miroslav Jankovič z Privatbanky: „Žiadna banka nechce siahať na budovy či byty ľudí – potrebuje len, aby splácali peniaze. Komunikácia s klientom je veľmi dôležitá. Je potrebné identifikovať situáciu, v ktorej sa nachádza, a špecifikovať problémy, ktorým čelí.“

Pod zamrznutou vrstvou sa čosi deje

V tomto kontexte je vhodné opätovne si pripomenúť aj výrok Martina Ohlídala z firmy Centire, ktorý na spomínanom podujatí zaznel: „Dôležité je byť pripravený na návrat konjunktúry, aby nás nezaskočil. Zostať strnulo stáť a čakať, čo sa stane, je istý druh panického chovania.“ Na potrebu urýchlene zmeniť motiváciu účastníkov trhu, skoncovať so stavom neistoty, vyčkávacou periódou a reanimovať dopyt apeloval vtedy aj riaditeľ KPMG Slovensko Ladislav Janyík.

Nezodpovedanou zostala ešte jedna otázka. Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) pred pár dňami deklaratívne vyhlásila, že zatiaľ nezaznamenala úbytok počtu svojich členov. Ak sa však všeobecne očakáva, že jedným z pozitív krízy je „očistenie trhu“ od – nazvime to – špekulatívnej peny, potom nemôže existovať ani výnimka z pravidla. „Trh s nehnuteľnosťami sa jednoducho musí transformovať z krátkodobého na dlhodobý biznis. Tento rok sa vykryštalizuje, pričom mnohé realitky svoju činnosť ukončia a ostatné budú mať budúcnosť iba na stabilizovanom realitnom trhu, ktorý príde potom,“ predpokladá v protiklade s doterajšou štatistikou NARKS Jankovič.

Ak vychádzame z premisy, že každá kríza sa raz skončí, potom všetci – developeri, investori, realitní makléri, bankári i spotrebitelia – klienti musia už teraz presmerovať svoje vízie do budúcna. Pretože pod tenkou vrstvou zamrznutých plánov, zdanlivého útlmu či rozpačitého vyčkávania sa čosi deje. Čo asi? Môže to byť tichá vojna medzi ponukou a dopytom, stupňujúce sa napätie z odhadov, kto to prvý vzdá, ale rovnako preskupovanie síl a vytváranie si pozícií na konkurenčný boj v nových podmienkach.

Ilustračná vizualizácia a foto: J&T a archív redakcie