Ambíciou návrhu nového stavebného zákona (NSZ), ktorý by po plánovanej účinnosti od 1. júla 2010 zrušil a zároveň nahradil súčasný stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (SZ), je okrem iného posilniť postavenie stavebných úradov a inšpekcie voči stavebníkom, ktorí porušujú ustanovenia stavebného zákona. Z praxe je totiž často zrejmé, že tak robia zámerne a so sankciou počítajú vopred ako s nákladom, ktorý bude neskôr krytý výnosom z investície. Vzhľadom na to, že stavebné úrady môžu konať iba na základe zákona a v jeho medziach, prináša NSZ nové opatrenia, ktoré posilnia ich právomoci nielen voči stavebníkom. Hlavným nástrojom majú byť zvýšené sadzby pokút a nové skutkové podstaty správnych deliktov, ako aj ďalšie mechanizmy, ktoré súčasný SZ nepozná.
Zastavenie stavebných prác
V zmysle dôvodovej správy k NSZ sa navrhuje v § 147 a § 162 NSZ upraviť sprísnený režim nepovolených stavieb, najmä zavedením postupov na zabezpečenie zastavenia stavebných prác. Zámerom týchto nových kvalifikácií skutkových podstát je účinne zabrániť nepovolenému uskutočňovaniu stavieb.
Podľa § 147 NSZ nariadi stavebný úrad rozhodnutím zastavenie prác na stavbe uskutočňovanej bez rozhodnutia alebo bez súhlasu stavebného úradu vyžadovaného NSZ alebo v rozpore s ním. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác na stavbe nemá odkladný účinok. Stavebník môže pokračovať v prácach na stavbe len na základe následného rozhodnutia stavebného úradu. Stavebníkovi alebo vlastníkovi stavby, ktorý uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, môže byť uložená pokuta od 33-tisíc do 170-tisíc eur.
Sankcionovaný v takomto prípade však môže byť nielen stavebník resp. vlastník stavby, ale aj jej zhotoviteľ či prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo siete (dodávatelia elektriny, plynu a vody) na základe taktiež osobitne upravených skutkových podstát správnych deliktov. Tým sa prenáša časť zodpovednosti za dodržiavanie ustanovení NSZ na zmluvných partnerov stavebníka, ktorým budú hroziť sankcie. Predpokladá sa, že tieto subjekty budú „tlačiť“ stavebníka k dodržiavaniu NSZ a povinností uložených stavebným povolením.
Sankcie proti zhotoviteľovi
Stavebný úrad alebo inšpekcia v zmysle § 163 NSZ uložia pokutu od tisíc do 170-tisíc eur podnikateľovi, ktorý ako zhotoviteľ uskutočňuje napríklad stavbu, jej zmenu alebo terénne úpravy bez stavebného súhlasu alebo bez stavebného povolenia alebo v rozpore s nimi, resp. odstraňuje stavbu bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním.
Ustanovenie je formulované tak, že po zistení porušenia určitej povinnosti je stavebný úrad nútený pokutu uložiť. Stavebný úrad alebo inšpekcia pri ukladaní pokuty za správny delikt určia jej výšku podľa závažnosti správneho deliktu s prihliadnutím najmä na spôsob jeho spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a k osobu páchateľa.
Nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu o zastavení prác na nepovolenej stavbe zhotoviteľom sa považuje za osobitne závažné porušenie NSZ. Vzhľadom na jeho závažnosť možno teda očakávať výšku pokuty, ktorá sa blíži k hornej hranici. Stavebný úrad môže v takom prípade po opakovanom zistení porušenia podať tiež podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia zhotoviteľa.
Sankcie proti dodávateľom energií
V neposlednom rade treba venovať pozornosť občas aj právnikmi prehliadaným prechodným ustanoveniam určujúcim, ktorá právna úprava sa použije po účinnosti NSZ. Podľa § 176 sa konania začaté pred 1. júlom 2010 dokončia podľa súčasných predpisov, teda podľa SZ. Uvedené platí rovnako pre konania o uložení pokuty, ako aj napríklad pre konania ohľadom stavebných povolení. Po zverejnení NSZ v zbierke zákonov, keď bude definitívne známy dátum jeho účinnosti, sa v zmysle uvedeného ustanovenia otvára určitý priestor na vyčkávanie, alebo naopak – na urýchlené podanie návrhu či začatie konania.
Stavebný úrad, ktorý získa vedomosť napríklad o uskutočňovaní stavby bez stavebného povolenia (pred uplynutím objektívnej resp. subjektívnej lehoty), môže vyčkať na účinnosť NSZ a až následne začať konanie o uložení pokuty, ktorej výška sa bude riadiť už ustanoveniami NSZ. Naopak, ak sa konanie o uložení pokuty začne ešte pred účinnosťou NSZ, pokuta sa uloží vo výške, ktorú pripúšťa súčasný SZ.
Stavebník bude mať takisto možnosť rozhodnúť sa, či podá žiadosť o stavebné povolenie pred účinnosťou NSZ a dokončí stavebné konanie podľa terajšieho SZ, alebo vyčká na účinnosť NSZ a následne podá žiadosť už podľa NSZ. Uvedené bude mať význam najmä v prípade stavieb, ktoré podľa NSZ už nebudú vyžadovať stavebné povolenie, resp. stavebné ohlásenie.
Autorka je advokátka a partnerka advokátskej kancelárie bnt – Sovova Chudáčková & Partner, s.r.o. (info.sk@bnt.eu). Článok je vypracovaný na základe návrhu stavebného zákona a dôvodovej správy v znení schválenom Vládou SR na rokovaní dňa 18. 3. 2009. V súvislosti s návrhom treba predpokladať zmeny, ktoré vyplynú z ďalších rokovaní a z prerokovania v Národnej rade SR.
Ilustračné foto – Juraj Pokorný
Poznámka redakcie: fotografie uverejnené v tomto článku majú výlučne ilustračný charakter, bez akejkoľvek konkrétnej súvislosti s jeho obsahom.