Rýchla električka a TEN-T: zvedú boj ako partneri či rivali?

  • 6. 7. 2009

Vyriešenie kritickej dopravnej situácie v Bratislave nezávisí len od kvantitatívneho znásobenia existujúcej cestnej infraštruktúry, počtu mimoúrovňových križovatiek alebo tunelov. Skutočným nástrojom systémovej terapie môže byť totiž jedine vytvorenie nosného systému, ktorý obráti trend smerujúci k ďalšiemu posilňovaniu individuálnej na úkor verejnej hromadnej dopravy. Ani to však zrejme nepostačí, pokiaľ tento zostane na báze najlacnejšieho – povrchového vedenia.

Otázka pritom neznie, aký názov zvolený dopravný systém ponesie (napríklad metrobus vo francúzskom Rouen alebo nízkopodlažná električka v Štrasburgu obsahujú všetky atribúty metra vrátane podpovrchového trasovania s architektonicky zaujímavými stanicami). Rozhodujúcim faktorom je spôsob jeho vedenia voči terénu.

Integrácia do európskej železničnej siete

Pôvodne sa so spustením premávky rýchlodrážnej električky po zrekonštruovanom Starom moste uvažovalo už v roku 2010. Karty však zamiešalo anulovanie výsledkov prvej súťaže o jeho konečnú podobu so zapojením verejnosti a následná bezradnosť mesta ohľadom typu a rozsahu opravy. Z jednej strany havarijný stav, z druhej strany tlak finančnej krízy nakoniec rozhodli o skromnejšom scenári opravy za 20 miliónov eur namiesto plánovanej rekonštrukcie za 50 miliónov. Najnovšie sa prvý prejazd električky po „vynovenom“ Starom moste očakáva v roku 2011, čo je však vzhľadom na budúcoročné parlamentné aj komunálne voľby skôr v polohe deklarácie než splniteľného záväzku.

15. 12. 2008 mestské zastupiteľstvo zároveň schválilo zmeny a doplnky územného plánu mesta, ktoré reflektujú projekt železničného prepojenia koridorov TEN-T 17 so železničnou sieťou a letiskom. Prvá stavba Bratislava-Predmestie – Bratislava-Petržalka spojí jestvujúce železničné trate na oboch brehoch Dunaja tunelovým vedením pod centrom mesta a korytom rieky (s celkovou dĺžkou 6,88 km, z čoho 6,43 km vedených tunelmi) a predstavuje technicky i finančne najnáročnejšiu časť medzinárodného projektu, ktorý má ambíciu zvýšiť do roku 2015 interoperabilitu železničnej siete a integrovať Bratislavu do európskej železničnej siete.

Dopravoprojekt, projektant TEN-T, sa v januári 2009 stal generálnym partnerom 3. valného zhromaždenia iniciatívy Magistrála pre Európu založenej v roku 1990 mestami, regiónmi a obchodnými komorami na magistrále Paríž-Štrasburg-Mníchov-Viedeň-Bratislava-Budapešť s cieľom urýchlenej modernizácie trasy. Železničný koridor medzi Severným a Stredozemným morom tvorí hlavnú os z východu na západ Európy. Bratislava je členom iniciatívy od roku 2007.

Zapustenie pod zem jedinou alternatívou

Dopravoprojekt ako víťaz tendra na vypracovanie TEŠ pre nosný dopravný systém v Petržalke a jeho napojenie na železničný koridor TEN-T 17 hľadal optimálny variant z technického, technologického aj ekonomického hľadiska. Problém rozchodu koľajníc električiek a vlakov, ktoré sa po vyjdení z tunela stretnú na Bosákovej ulici, riešia dva druhy trakčného napájania. Napriek tomu neexistuje jednoznačný názor na konštrukciu vozidiel, rozdielnu výšku nástupíšť či počet koľají. A o zjednotení koľajového rozchodu v celej Bratislave na železničný (1 435 mm) mesto neuvažuje. Mať jasno iba v tom, že električky budú do Petržalky premávať po zrekonštruovanom Starom moste, a nie tunelom popod Dunaj, a že „vlaky z Paríža nebudú premávať po Vajanského nábreží“ (Fabor), je dosť málo.

Rýchlejšia, pohodlnejšia a kvalitnejšia doprava teda Bratislavčanom v dohľadnej budúcnosti nehrozí. Tridsaťpäťročné dejiny návrhov a pokusov vyriešiť bratislavskú MHD – od ťažkého metra sovietskeho typu cez vládou i mestom napokon zavrhnuté automatické ľahké metro VAL francúzskej spoločnosti Matra Transport International až po terajšiu skicu rýchlodrážnej električky – stáli slovenských daňových poplatníkov už desiatky miliónov eur. Výdavkom na rozličné štúdie či projekty nie je však ani po takomto dlhom čase koniec a dilema „metro či električka“ zostáva naďalej otvorená. Či už z principiálnych alebo prestížnych dôvodov…

Foto a mapy – STA / ŽSR
Mapa č. 1 – Projekt TEN-T na území Bratislavy
Mapa č. 2 – Napojenie Slovenska na európske železničné koridory