[caption id="attachment_9910" align="alignright" width="300"]Rozvoj Bratislavy by sa mal dostať z rúk politikov do rúk odborníkov[/caption]
Stavebné fórum.sk zaujímala vízia hlavného architekta Bratislavy, profesora Štefana Šlachtu ohľadne rozvoja hlavného mesta v blízkej budúcnosti. V rozhovore s ním, sme sa však venovali aj dopravnej situácii, výškovým budovám, často diskutovanej Vydrici, ale aj revitalizácii sídlisk a využitiu vodného toku Dunaj.
Mohli by ste nám stručne popísať Vašu víziu Bratislavy v blízkej budúcnosti? Spomínali ste možné premiestnenie Bratislavského letiska ako aj Slovnaftu…
Bratislava pripravuje svoj Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta, ktorý spracováva tím v gescii Academia Istropolitana Nova. Je to materiál postihujúci široké spektrum života mesta s dlhodobým výhľadom.
Blízka budúcnosť Bratislavy je oveľa ťažší problém. Stavebný boom však vraj onedlho skončí a nastane obdobie „čistenia stola“. Mnohé veci začneme vidieť z iného hľadiska, začneme si možno viac uvedomovať kultúrne hodnoty, budeme doháňať zameškané. Prestane už narastať počet áut, stále však tu budú ešte autá prichádzajúce z vonku, začnú sa však stavať hromadné garáže – podzemné i nadzemné, za parkovacie miesta sa začne platiť aj mimo centra, pred obytnými domami. Výstavba nosného dopravného systému pomôže riešiť narastajúce dopravné kolapsy v meste. Dunaj sa stane tiež súčasťou hromadnej dopravy. Začne sa dobudovávať petržalské nábrežie Dunaja. Bratislava začne zapĺňať teraz prázdny tzv. IV. kvadrant. Rozvoj Bratislavy by sa mal dostať z rúk politikov do rúk odborníkov.
Taktiež poukazujete na málo využitú rieku Dunaj. Zaujímalo by ma, či sa jedná len o momentálny nezáujem zaoberať sa touto možnosťou zo strany investorov/mesta, alebo existuje aj iný dôvod – napríklad technického charakteru, prečo sa doteraz Dunaj využíva tak málo pre mesto ako také?
Dunaj v Bratislave má charakter horskej rieky. Voľakedy však práve tu existovala vnútrozemská delta a tu bol brod cez ktorý sa dalo prechádzať. Regulácia koryta priniesla ťažko prekročiteľnú prekážku. Aj preto sa mesto rozrastalo iba na jednom brehu. Ak však analyzujeme vzťah mesta k rieke tak musíme konštatovať že nie je najlepšie riešený. Dunaj v Bratislave nie je takou súčasťou života mesta akou by mohol byť. A iba veľmi pomaly sa to začína meniť. Lastovičkou je Eurovea, ktorá vytvára šancu nového spôsobu využitia nábrežia. Je to riešenie dobré a som presvedčený, že bude úspešné. Ako som už v predchádzajúcej odpovedi naznačil tok Dunaja sa začne využívať aj pre mestskú dopravu. Existuje už viacero iniciatív a projektov, ktoré ponúkajú nové riešenia. Dopravná situácia, ktorá je zlá si to nástojčivo žiada. Doprava z Devína by mohla byť jednoduchšia po vode, spojenie s Hainburgom takisto. Na petržalskom brehu je už dnes toľko aktivít, že prepojenie oboch brehov je tiež zo dňa na deň aktuálnejšie. Preto si myslím že mestská či prímestská vodná doprava sa stane v blízkej budúcnosti realitou.
Myslíte, že sa v Bratislave začne riešiť aj otázka dopravy? Áut pribúda a cesty sa nie a nie rozšíriť…
Už sa začala, hoci prvé riešenia sú čiastkové. Zásadnými sú dve veci – vybudovanie nového systému hromadnej dopravy s možnosťou prepojenia na železničnú trať čiže to čo poznáme v zahraničí ako S- bahn a druhou je tzv. 0-tý okruh. Ak budeme môcť nastúpiť na nám. SNP napr. a vystúpiť v Trnave – tak nepôjdeme autom. Ak budeme môcť na Zlatých pieskoch nechať auto a prestúpiť na niečo čo ma rýchlo, lacno a pohodlne dovezie do centra – vďačne ho tam nechám. Možné je však aj to, že problém vyrieši benzín za 120 Sk. Aspoň na čas.
Bratislava nám rastie nielen do šírky, ale aj do výšky. Ako si myslíte, že budú slovenskí občania vnímať výškové budovy? Budú chcieť v nich bývať?
Vývoj sa nedá zastaviť, tobôž v takej situácii v akej je dnes slovenská spoločnosť ; ekonomicky, kultúrne a legislatívne. Výškové budovy sa stanú normálnou súčasťou nášho každodenného života. Ľudia si na to postupne zvyknú. Zvykli si na paneláky, zvykajú si na Aupark vežu a zmieria sa aj s ďalšími. Otázne ale dôležité je však povedať, že to bude rozdielne. Sú dobré projekty a sú zlé projekty. Bol by som rád, keby tých dobrých bolo čo najviac. Ale to ukáže až čas.
Aký bude ďalší postup pri projekte Vydrica? Aký máte Vy názor na rozpútanú diskusiu okolo tohto projektu?
Diskusiu vítam, lebo je dobré keď sa o architektúre hovorí. Je mi len ľúto, že sa do nej viac nezapájajú architekti. Žiaľ dnes je to zväčša tak, že keď to nie je môj projekt, tak ma to nezaujíma. Projekty Vydrice už od súťaže značne pokročili. Nie som však s tým uzrozumený. Do niektorých sektorov vstúpili noví architekti čo mi vadí najmä tam, kde bola udelená porotou 1. cena. Vadí mi tiež ustupovanie tej časti verejnosti, ktorá sa dovoláva replík historickej Vydrice – najnovšie je to historická Vydrica 20. –30. rokov 20. storočia. Na Prídavkovej ulici stál už vtedy elegantný puristický dom Fridricha Wienwurma z roku 1927. Takže som zvedavý. Obávam sa, že to skončí čímsi čo bude Potemkinovou dedinou a premárnime tu šancu vytvoriť niečo čím by sme v Európe zabodovali.
Existuje v Bratislave momentálne projekt, kde by ste chceli bývať?
Určite sú to byty v komplexe Eurovea, obrátené k Dunaju a širokému parku na nábreží a určite to nie je ani jeden z výškových obytných domov, ktoré sa plánujú.
Neustále sa stretávam s názorom, že riešenia bytov v Bratislave sú miestami až bizarné. Čo Vy na to?
Treba otvorene povedať, že mnohé z dispozícii sú zlé. A je dobré, že ľudia si to už začínajú všímať. Veď za obývačku kde do akéhosi kúta s ostrým uhlom môžete postaviť iba kvetináč ale tých 7m2 zaplatiť musíte a stojí to 50 – 100 tisíc Sk/m2 , to si každý rozmyslí. Rovnako ako množstvo zbytočných komunikácií či iných hluchých priestorov. Predsieň 4 – izbového bytu, kde sa môže vyzliecť či obliecť iba jeden je zlá, spálne do ktorých sa dostanete iba cez kuchyňu, rovnako. Ak je hlavnou úlohou čo najväčší počet bytov ale nie ich kvalita, je to cesta zlá. Mnohí developeri však rozmýšľajú takto a architekti /nie všetci/ ich neusmerňujú ale slepo poslúchajú.
Kedy sa začne s revitalizáciou sídlisk?… Petržalka je v dosť zlom stave…
Ťažká otázka. Myslel som si, že hneď po roku 1990. Prešlo 17 rokov a o revitalizácii, regenerácii či humanizácii sa nadá hovoriť. Dnes tam však dospieva generácia, ktorá sa tam narodila a má k tomu už iný vzťah ako my. To je určitá nádej, že sa to začne meniť. Nemôže však ísť iba o zatepľovanie polystyrénom, nafarbenie fasád či robenie strešných nadstavieb. V sídliskách treba zmeniť prostredie. Miesto zahusťovania ďalšími obytnými domami, teba skôr dobudovávať funkcie, ktoré chýbajú napr. voľnočasové, kultúrne ale i pracovné možnosti. Nemyslím si však, že Petržalka konkrétne je v zlom stave. Sú tam naopak niektoré štvrte, ktoré sú stále zaujímavejšie. Z Matadorky bude zanedlho veľmi lukratívna časť nie Petržalky ale mesta, onedlho začne vyrastať centrum pri chorvátskom ramene, začne fungovať 1.etapa nového dopravného systému a to všetko zmení Petržalku k lepšiemu.
Uvažujete nad možnosťou zmeny metodiky územného plánovania? Napríklad ako v Hamburgu? Mesto vykúpi pozemky, pripraví ich (siete a pod.) a následne rozpredá na základe tendra?
Zatiaľ tieto trendy tu nie sú. Myslím, že o takýto spôsob rozvoja mesta nie je politický záujem.
Ďakujem za rozhovor