Pred asi desaťročím uzrel svetlo sveta projekt, ktorý mal dať spoločensky najvýznamnejšiemu priestoru v Bratislave dôstojnú európsku podobu, adekvátnu modernej epoche. Ani trojmiliardový rozpočet neklal oči: išlo o kľúčové exteriérové dejisko novembrových udalostí, ktorého význam stúpol ich pričinením hneď o dve triedy. Akousi ústrednou ideou a zároveň hnacím mottom sa stalo blížiace sa nové milénium. Prešla pekná kôpka rokov a Námestie SNP je, ak prehliadneme drobné úpravy na povrchu, stále v rovnakom – nedôstojnom stave.
Na prelome tisícročí nechýbal optimizmus
Zavŕšením rekonštrukcie bratislavského korza a viacerých objektov v historickom jadre vznikol dôvod na zásadnejšiu metamorfózu Námestia SNP ako centrálneho verejného priestranstva Bratislavy i celého Slovenska. Úmysel Starého Mesta riešiť ju komplexne nemohol obísť dopravu, ktorú hodlalo z tejto zóny takmer úplne vylúčiť.
„Nechceme byť už provinčným mestom, ale skutočným hlavným mestom krajiny,“ zdôraznil v roku 1998 vtedajší starosta a dnešný primátor Andrej Ďurkovský. Do nového tisícročia, v znamení ktorého sa celý zámer niesol, by Bratislava podľa neho mala vstúpiť ako moderné európske veľkomesto. Iniciátorom veľkolepého plánu nechýbala odvaha ani optimizmus: prvé etapy projektu chceli zrealizovať už na prelome tisícročí!
Kľúčová zmena sa mala odohrať v podzemí
V máji 2002 rokovalo Staré Mesto so združením 5 firiem z Rakúska a SR. Vstup investora sa mal udiať prostredníctvom kúpy balíka 51 % akcií spoločnosti SNP Invest. Slovensko-rakúske konzorcium zložené z firiem Dukat (Rakúsko) – CPM Consulting & Projektmanagement GmbH (Rakúsko) – Zipp Bratislava – Iuris Bratislava – P-Service Security Bratislava sa síce do súťaže prihlásilo, nepodalo však návrh. „Pôjde o prvý projekt využitia podzemia pod námestím na Slovensku bez míňania verejných peňazí,“ uviedol vtedajší riaditeľ SNP Invest P. Gandl.
Kritici vyčítali organizátorom menšiu transparentnosť zmenou verejnej súťaže na priame rokovania. „Mestská časť hľadá investora, ktorý vloží do projektu 3 miliardy, zároveň zafinancuje aj verejné investície – úpravu povrchu 3 námestí (Hurbanovho, SNP a Kamenného) a rekonštrukciu podzemných sietí,“ oponoval Gandl a dodal, že podmienkam sa najviac priblížilo slovensko-rakúske konzorcium.
Názor na podzemný urbanizmus sa zmenil
Pátranie po tom, čo sa vlastne stalo a prečo celý zámer, ktorý sa v roku 2002 stal nástrojom predvolebného boja komunálnych politikov, odišiel do stratena, nie je ľahké. Výmenou dvoch garnitúr na staromestskej radnici sa totiž pretrhla nielen projektová, ale aj komunikačná kontinuita. Portál http://www.snpsquare.sk je nefunkčný a sľúbené informácie o urbanistickej štúdii ani projekte neponúka.
O čosi výrečnejšia je výpoveď JURANI & TOMA ARCHITEKTI, ktorí na svojej webstránke píšu: „Po vlastných skúsenostiach s osudom vyhratých súťaží (Revitalizácia Námestia SNP, Miestny úrad Staré Mesto, ale aj ďalších (Dostavba Hodžovho námestia, Podstaničné námestie, PKO, Kollárovo námestie, SNG I, SNG II, Podhradie – Vydrica), sme stratili dôveru k súťažiam organizovaným verejným sektorom a nezúčastňujeme sa na nich.“
Podľa bývalého starostovho hovorcu a dnešného šéfa oddelenia marketingu a cestovného ruchu bratislavského Magistrátu Milana Vajdu sa po útokoch na USA názor na podzemný urbanizmus zmenil. Pripustil, že informačná kampaň prekročila vtedy tempo prípravy projektu. Ako však podotkol, kľúčovú úlohu tu zohral fakt, že samospráve sa nakoniec nepodarilo nájsť renomovaného zahraničného investora.
Koľko peňazí z verejnej kasy – okrem priznaných 26 miliónov Sk na prípravné práce, dokumentáciu a prezentáciu projektu – sa zbytočne premárnilo naozaj, si dnes nikto netrúfa uhádnuť.
Vizualizácie – AA ateliér J. Bahna – M. Juráni, I. Palčo, J. Toma, M. Tomík