Recesia postihla aj slovensko-srbské stavbárske vzťahy

  • 8. 4. 2010

Zrušenie víz pre občanov Srbska, Macedónska a Čiernej Hory do členských krajín únie je impulzom na zintenzívnenie hospodárskej spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom. Naša obchodná výmena vzrástla za ostatné roky asi dvadsaťnásobne a Srbsko zaujíma v našom vývoze 25. a v dovoze 45. miesto. Slovenské firmy, aj stavebné, sa môžu zapojiť do obnovy, modernizácie a rekonštrukcie rozličných odvetví srbského hospodárstva, dopravnej infraštruktúry i ekologických stavieb. Je tu dosť možností aj pri výstavbe plynovodov, rozvodov plynu a jeho podzemných prekladísk.

Hospodárska spolupráca zaostáva za politickou

Ibaže terajšia hospodárska recesia sa premietla aj do obchodných vzťahov, čo potvrdilo i nedávne slovensko-srbské stavebné fórum v Žiline. Zorganizovali ho Žilinská regionálna komora (ŽRK) Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), Vojvodinská hospodárska komora a Kikindská hospodárska komora. Podľa predsedu Kikindskej regionálnej hospodárskej komory Tibora Šebeka v roku 2009 vzájomná obchodná výmena medzi Srbskom a Slovenskom poklesla na 10 percent roku 2008. Tento roku už bude lepší, aspoň tomu naznačujú jeho prvé tri mesiace.

Slovenskí podnikatelia podľa vedúcej zahraničného oddelenia ŽRK SOPK Kataríny Bielikovej veľmi málo využívajú výhodu jazykovej blízkosti, mentality, blízkosti obchodných zvykov, ako aj veľmi priaznivú atmosféru pre slovenských podnikateľov a pre slovenské firmy v Srbsku. Na stavebnom fóre v Žiline sa však prezentoval srbský výrobca strešných krytín, obkladačiek a stavebnej keramiky Keramika Kanjiža Plus. „Slovenskí podnikatelia v stavebníctve, ktorí mali vlani problémy práve s rôznymi stavebnými materiálmi, teraz zistili, čo môžu kúpiť v Srbsku, alebo prípadne, kde môžu nájsť náhradné riešenie, keď im vypadnú väčší dodávatelia. Srbsko je pre nás zaujímavé aj veľmi dobrou spoluprácou s tretími krajinami, kde je možnosť napojiť sa na subdodávky alebo na spoločné investičné zámery a projekty v iných krajinách,“ uzatvorila Bieliková.

Slovenské spoločnosti chcú participovať i na výstavbe magistrálneho plynovodu Alexandrovac – Novi Pazar s možnosťou predĺženia tejto trasy až do mesta Tutin a ďalej do Čiernej Hory. Na línii Novi Pazar – Tutin sa buduje nová priemyselná zóna, ktorá ma byť zásobovaná zmieneným plynovom. Slovensko je však pripravené pomôcť Srbsku v obchode s energiami na domácom i zahraničných trhoch, pri sledovaní nákladov na prevádzku jednotlivých zdrojov energie a jej distribúcie či formou poradenstva a know-how pri harmonizácii informačných systémov na riadené prevádzky energetiky s legislatívou EÚ. Potrebná je aj legislatíva, ktorá by v Srbsku podporila využívanie a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

Srbsko podpísalo Memorandá o porozumení medzi ekonomickými rezortmi pre rozvoj bilaterálnych ekonomických vzťahov s Rakúskom, Maďarskom, Francúzskom, Slovenskom a Cyprom. Má vyvinutý systém licencií a dovozných povolení, ktoré vydáva alebo ich vydanie sprostredkuje Ministerstvo pre hospodárstvo a regionálny rozvoj. Tamojšia colná správa akceptuje ATA karnety Medzinárodnej obchodnej komory. Krajina sa tak pridružila k medzinárodným colným konvenciám Svetovej colnej organizácie v Bruseli o dočasnom dovoze tovaru.

Foto – NSG Technology (1–4) a MH SR (5)
1, 2, 3, 4 – Spoločnosť NSG Technology je tradičným dodávateľom technologických zariadení pre plynárenský, ropný, petrochemický a chemický priemysel.
5 – Srbsko potrebuje našich kvalifikovaných odborníkov aj v stavebníctve. V krajine sú totiž stále viditeľné následky vojny.