Fádnosť a neinovatívnosť veľkej politiky spôsobuje po takmer dvoch desaťročiach jej výlučnej mediálnej dominancie postupné „objavovanie“ princípu municipality. Úradné zložky obecných vlád i parlamentov si v priebehu transformácie pribrali do svojej náplne vyberanie miestnych poplatkov a daní, schvaľovanie stavieb, zabezpečovanie sociálneho bývania, udržiavanie verejného poriadku či spravovanie časti školských a kultúrnych zariadení. Zároveň asistujú pri hľadaní lokalít vhodných pre sídla nadnárodných spoločností, medzinárodných inštitúcií či diplomatického zboru v Slovenskej republike.
Priesečník mestského, celoštátneho i nadnárodného
Realitný development a jeho produkt – stavebný boom, ktorý sa po asi desaťročí vytrvalého klopania nakoniec prevalil bránami Bratislavy, predčil všetky prognózy jej ďalšieho vývoja vyslovované ešte pred 15 rokmi. A treba povedať, že samospráva hlavného mesta a jeho 17 mestských častí na túto prívalovú vlnu neboli pripravení. Ukázalo sa, že sila kapitálu – či už zahraničného alebo lokálneho – spočíva nielen v jeho moci čokoľvek mieniť, ale i meniť. A to neraz veľmi razantne a rýchlo.
V spolurozhodovaní o budúcnosti daného miesta, pozemku, ulice či lokality zohráva úlohu spleť rozličných faktorov. Komunálna politika ako taká, ktorá sa u nás od roku 1990 kreovala takpovediac „na zelenej lúke“ – bez predpísaného návodu, si popri úspechoch môže na svoje konto pripísať aj nezdary. Medzi tie najaktuálnejšie patrí hasenie dôsledkov investičného rozmachu dodatočným vyrábaním stavebných uzáver, výškových regulatívov či vydávanie zbúraných stavieb za priemyselné pamiatky „in memoriam“.
Niektoré zóny Starého Mesta ako priesečníka miestneho, mestského, nadmestského, celoštátneho i nadnárodného záujmu zostávajú pritom nehľadiac na viaceré pozitívne zmeny (obnovené bratislavské Korzo, zrenovované historické pamiatky, budovanie protipovodňovej ochrany) stále v pôvodnom stave, akoby sa pri nich zastavil čas. Sú morálne aj fyzicky zanedbané, namiesto súvislej zástavby tu prevláda celková diskontinuita priestoru.
Nadišiel čas spomaliť a preradiť výhybku
Niektoré projekty týkajúce sa investičných zámerov z predminulého volebného obdobia – napríklad urýchlené vyriešenie MHD formou nosného dopravného systému alebo radikálna revitalizácia a prestavba Námestia SNP – sa termínovo buď neplnia, alebo odišli do stratena. Pod tlakom rozličných profesných a občianskych zoskupení sa predstavitelia samosprávy začínajú čoraz častejšie utiekať k anonymnej verejnosti formou rôznych internetových ankiet či hlasovania (napríklad v prípade rekonštrukcie a výslednej podoby Starého mosta), ktoré však odsúvajú definitívne riešenie a praktickú realizáciu na neurčito.
Možno je práve teraz príhodný okamih spomaliť a preradiť výhybku na inú koľaj, potlačiť princíp živelnosti a prevziať kontrolu nad väčšinou procesov v meste, aby sa jeho rozvoj stal čo do kvantity aj kvality udržateľný. Pomocnú ruku pritom môže paradoxne podať – kríza. Tradičná otázka „Quo vadis, Bratislava?“ by potom nemusela znieť ako rečnícke klišé. Ponúkala by totiž jasnejšie rozuzlenie.
Niektoré z odpovedí na ňu akiste naznačia najbližšie pracovné raňajky internetového časopisu Stavebné fórum.sk, ktoré sa pod názvom Udržateľný rozvoj mesta Bratislavy uskutočnia v stredu 17. júna 2009 od 10. do 11.30 hodiny v bratislavskom Art Hoteli Wiliam na Laurinskej 17. Reč bude o územnom pláne Bratislavy, zahusťovaní sídlisk, zložitej dopravnej situácii a perspektíve obnovy starších bytových jednotiek. Okrem hlavného architekta mesta Štefana Šlachtu účasť prisľúbili ďalší pracovníci magistrátu (Michal Babiar, Vladimír Mikuš, Stanislav Tokoš) i Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (Elena Szolgayová).
Ilustračné foto – autor