Prečo tolerujeme nečinnosť stavebných úradov?

  • 30. 11. 2020

Povoľovanie
stavieb v Bratislave trvá dlhé roky. Svoj podiel na tom má aj komplikovaná
dvojúrovňová samospráva. Zatiaľ čo v bežnom meste povoľovanie výstavby
začína na stavebnom úrade, kde stavebník predkladá projekt s potrebnými
prílohami /vyjadreniami, v Bratislave je potrebné ešte záväzné stanovisko
hlavného mesta.

Len
na tento krok sa čaká mesiace, aj keď v tomto roku sa už proces aspoň
čiastočne zrýchľuje. Žiadosť o začatie územného konania stavebník
predkladá na stavebný úrad až po získaní kladného záväzného stanoviska mesta.

Veľký konflikt záujmov

Činnosť
stavebných úradov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Tu vzniká
potenciálne veľký konflikt záujmov pri osobe starostu/starostky mestskej časti.
Na jednej strane je starosta voleným zástupcom so svojim politickým programom,
zároveň však má, ako štatutár stavebného úradu, konať nestranne a výlučne
v zmysle platnej legislatívy. Nie vždy však dokážu starostovia tieto dve
pozície pri svojej činnosti oddeliť.

Najčastejším
prejavom tohto konfliktu je nečinnosť stavebných úradov. Tá vzniká často
z dôvodu snahy o úpravu navrhovaných stavieb nad rámec zákonných
požiadaviek. Aj keď neexistujú zákonné dôvody prečo nepokračovať v konaní,
úrad jednoducho nekoná.

Tento
jav vytvára priestor na rôzne dohody medzi úradom a stavebníkom, resp.
úrad čaká kým stavebník nebude reflektovať na požiadavky, ktoré by inak nemohli
byť zákonnými požiadavkami v konaní. V niektorých prípadoch bývajú
zdržania konaní naozaj spôsobné zahltenosťou úradov, vo veľa prípadoch je však
rozhodnutie odbornými pracovníkmi spracované rýchlo, len čaká na podpis starostu.

Čakanie,
najmä ak trvá mesiace, je len ťažko ospravedlniteľné. Niekedy je nečinnosť
jednoznačná, inokedy úrad žiada o opätovné potvrdenie už dodaných
stanovísk, alebo požaduje také stanoviská, na ktoré nemá zo zákona právo.

Aké možnosti má stavebník?

Stavebníkom
tak v podstate ostávajú dve možnosti. Prvou je pristúpenie na „hru“
a snaha o doplnenie stanovísk a iných, nad rámec zákona(!),
vyžadovaných podkladov, často s úpravami projektu na základe požiadaviek
mestskej časti. Druhou cestou je snaha o rešpektovanie práva a postup
v súlade so zákonom.

Právna
reč je dosť zložitá, preto si vypomôžeme verejne dostupným materiálom so
stránky AK JUDr. Jakub Mandelík: „Za neželané správanie úradníkov možno
nepochybne považovať rôzne formy nezákonného postupu, ktorými môžu byť jednak
pasivita úradníka v konaní, ale takisto iný postup odporujúci relevantnej
právnej úprave.“

V takomto
prípade je nápravou sťažnosť podávaná priamo na stavebný úrad. Je zrejmé, že
šanca na úspech pri takejto sťažnosti je minimálna.

„Popri
sťažnosti je ďalším alternatívnym prostriedkom nápravy aj upozornenie
prokurátora podľa § 28 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov. Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy
upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri
vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Ak považujete
postup úradníka za nezákonný, je nevyhnutné zaslať príslušnej prokuratúre
podnet, aby prešetrila zákonnosť postupu orgánu verejnej správy. V podnete je
nevyhnuté bližšie konkretizovať orgán verejnej správy, ktorého postup
považujete za nesprávny a opísanie rozhodujúcich okolností. Prokurátor je
povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. Ak sa preukáže
nezákonnosť postupu úradníka, orgán verejnej správy je povinný zrealizovať
nápravu do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora.“

Príklady nezákonného postupu

Viacero
stavebníkov už v Bratislave možnosť podania podnetu na prokuratúru využilo.
Z vydaných upozornení prokurátora si dovolím vybrať niekoľko príkladov,
ktoré by sme mohli označiť za typické. Aj toto sú postupy, ktorými stavebné
úrady umelo predlžujú dĺžku konaní.

Požiadavka
na právoplatný súhlas na výrub drevín

Ak
plánovaná výstavba vyžaduje aj výrub drevín, stavebné úrady na mestskej časti vyžadujú,
aby bol právoplatný už k územnému konaniu. Takýto súhlas vydáva príslušná
mestská časť, oddelenie životného prostredia. Obvykle sa vydáva bez doložky
právoplatnosti, tá je viazaná až na právoplatné stavebné povolenie. Je predsa
nelogické vydať právoplatný súhlas na výrub drevín, ak ešte nie je jasné, či
bude stavba aj povolená. Stavebník teda doloží súhlas na výrub drevín, avšak
stavebný úrad ho (v niektorých prípadoch) odmieta akceptovať (aj keď by mal).

Opätovné
požiadavky na stanoviská a vyjadrenia

Niektoré
stavebné úrady žiadajú opätovné predloženie aj iných stanovísk dotknutých
orgánov (aj keď ich už stavebník predložil). Ide o prípady, keď sa na
žiadosť navrhovateľa dotknuté orgány už vyjadrili, že k vydaniu územného
rozhodnutia nemajú námietky, ale budú sa vyjadrovať až pre účely stavebného
konania. Navrhovateľ tak žiadnym spôsobom neopomenul povinnosť požiadať
o stanovisko príslušný dotknutý orgán, a naopak, je neprípustné, aby
navrhovateľ žiadal súhlas, ktorý mu príslušný orgán nie je oprávnený za daného
stavu konania vydať. Takéto požiadavky stavebného úradu sú preto neoprávnené.

Bezdôvodné
nekonanie

Pri
viacerých stavbách sa vyskytujú aj neodôvodnené prieťahy v konaní. Takéto
prieťahy sa vyskytujú v územnom, ale aj stavebnom konaní. Stavebník
predloží príslušnú dokumentáciu a stavebný úrad obvykle začne konať. Často
nasleduje výzva na doplnenie, spojená s prerušením konania. Po doplnení
požadovaných podkladov (stanovísk, vyjadrení a pod.) už ale stavebný úrad
nepokračuje v konaní, resp. nevykonáva žiadne úkony. Navrhovateľ nemá
žiadne informácie prečo úrad nekoná a ostáva mu len možnosť podať
sťažnosť, alebo podnet na prokuratúru.

Vyššie
uvedenými problémami sa v minulosti zaoberala aj prokuratúra
a poukázala na výskyt nezákonností vo viacerých upozorneniach. Dodržiavanie
zákonov by malo byť samozrejmosťou pre všetkých a nemalo by byť tolerované
verejnosťou.

Záleží
na tom samospráve, občanom, ale aj stavebníkom. Nikto by nemal byť nad zákonom
a vyžadovanie dodržiavania zákona (ktoroukoľvek zo strán) nemôže byť
v žiadnom prípade v právnom štáte označované za zastrašovanie alebo
neprimeraný tlak, naopak, malo by byť v záujme každého z nás trvať na
bezvýhradnom dodržiavaní zákona.

V záujme
pomôcť stavebným úradom a stavebníkom k riadnemu a čo najmenej
konfliktnému priebehu územných a stavebných konaní v Inštitúte
urbánneho rozvoja (IUR) pripravujeme súbor odporúčaní pre územné
a stavebné konania.

(Tisková
zpráva IUR)