Uplynulý víkend priniesli agentúry skvelú správu: Na Slovensku vyrastie prvá slnečná elektráreň! Na 12-hektárovom pozemku v Tesárskych Mlyňanoch v okrese Zlaté Moravce ju postaví spoločnosť Green Energy Slovakia. Ešte väčšmi vyrazili dych nasledujúce dva údaje: má sa tak stať už do konca tohto roka a „iba“ za 8 miliónov eur. Samozrejme, voči faktu, že nepôjde o povestné elektrárenské miliardy, treba uviesť na správnu mieru, že ročný výkon 2,2 milióna KWh elektrickej energie pokryje celoročnú spotrebu asi 800 domácností. Úspora 2 700 ton CO2 za rok v porovnaní s klasickým spôsobom výroby elektriny, možnosť demontáže po 30 rokoch prevádzky alebo zachovania prirodzenej vegetácie na povrchu však určite stoja za pozornosť. Rovnako ako informácia, že pôjde o stavbu bez betónu, ktorú vytvoria iba skrutkové kotvy a konštrukcia (oboje z ocele) a solárne panely.
Dostatok slnečnej energie sa stal prozaickým dôvodom, prečo padla voľba práve na Tesárske Mlyňany. Napriek odporu ochrancov krajiny a niektorých jej obyvateľov sa začína postupne dariť aj veterným parkom (napríklad v Cerovej, na Myjave alebo v Skalitom). K podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) šetrných voči peňaženke i životnému prostrediu sa napokon hlási aj štát, ktorý chce zvyšovaním ich podielu na výrobe elektriny a tepla vytvoriť primerané doplnkové zdroje na krytie domáceho dopytu. OZE sa prosto – či si to už niekto praje alebo nie – dostávajú na program dňa. Ten, koho táto tematika z odborných alebo čisto praktických pohnútok oslovuje, preto na diskusnom stretnutí internetového časopisu Stavebné fórum.sk, ktoré sa pod názvom Aké sú teda konkrétne závery a výzvy, ktoré z diskusného stretnutia Šetrné zdroje energie a možnosti úspor vzišli? Okrem toho, že poukázalo na nevyhnutnosť celoštátnej integrácie a inštitucionalizácie individuálnych, väčšinou roztrieštených snáh zástancov OZE, opätovne deklarovalo vôľu nášho internetového média nestáť bokom od aktuálnych trendov, ktorých urýchlenie vyprovokovala paradoxne kríza. A nezvratným náznakom toho, že využívanie OZE nie je iba módnym politickým či žurnalistickým hitom, môže byť hoci úvodná správa o projekte prvého solárneho parku u nás.
To, čo ostalo takpovediac „visieť vo vzduchu“ ako nedopovedané, je otázka, ako na zmenu vládneho kurzu ohľadom OZE zareaguje dopyt. Slovenský spotrebiteľ je totiž známy svojou konzervatívnosťou a nedôverčivosťou voči všetkému novému a pokiaľ nemá pred sebou garantovanú vidinu skorého profitu, resp. návratnosti vloženej investície, o ponuke ani nediskutuje (opačným svedectvom je prenikavý ohlas na tzv. šrotovné). A informačné kampane – či už vedené zo štátnych alebo privátnych miest – nebývajú vždy korunované dosiahnutím cieľa, ktorý si vytýčia. Zmena v myslení a v postojoch by sa teda mala odvíjať od potláčania generačného egoizmu, uvažovania iba v obmedzenom životnom horizonte rodičov, detí a vnukov, ktorý je na Slovensku oddávna silno zakorenený.
Grafy – zdroj SIEA a GENERM:
Graf č. 1 – Technický potenciál OZE
Graf č. 2 – Dlhodobé ciele OZE (Stratégia energetickej bezpečnosti SR)
Graf č. 3 – Investície do roku 2030: na výrobu elektriny cca 15 mld. eur, z toho OZE 44 %, jadrové zdroje 36 %, tepelné zdroje 15 % a PVE Ipeľ 5 %.
Graf č. 4 – Súhrnný inštalovaný výkon veterných elektrární v EÚ (EWEA, 02/2009)