Súčasťou každého stavebného projektu, akokoľvek veľkého, je riešenie dopravnej prístupnosti, zabezpečenie parkovacích miest, zabezpečenie ľahkej dostupnosti rýchlej zdravotnej pomoci, alebo požiarnej služby. Toto sú základné požiadavky pri povoľovaní a realizácii akejkoľvek stavby. V súčasnej dobe, keď počet automobilov na našich komunikáciách pribúda priam geometrickým radom, sa charakteristiky jednotlivých cestných úsekov menia na nepoznanie.
Vieme, akými útrapami prechádzali vodiči dochádzajúci denne do hlavného mesta zo západnej strany cez Lamač alebo z Devínskej novej Vsi. Tento problém sa podarilo vyriešiť bratislavským obchvatom a tunelom Sitina, ktorý odľahčil Patrónku a umožnil vodičom relatívne bezproblémový vjazd do centra Bratislavy. Ďalší dopravný kolaps, denne vznikajúci v dôsledku nedostatočne nadimenzovanej cestnej siete, spôsoboval diaľničný privádzač D1, ktorý bol v lete tohto roka rozšírený na tri jazdné pruhy. Tým sa zvýšila kapacita o jednu tretinu a prejazdnosť úseku, najmä medzi Sencom a Bratislavou, sa výrazne zlepšila.
Doprava slučkou aj na krku developerov
Vyriešením obdobného problému sa zaoberajú už dlhé roky obecné zastupiteľstvá prímestských častí Miloslavov, Kalinkovo, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Most pri Bratislave, Tomášov a Rovinka. Kým ešte pred štyrmi či piatimi rokmi sa zo Šamorína do Bratislavy prešlo za 20 minút, dnes tá istá cesta zaberie aj hodinu. Nehovoriac o preťaženosti komunikácií, znehodnocovaní životného prostredia, poškodzovaní majetku a zdravia ľudí. Po trase Dunajská Lužná – Rovinka – Bratislava a späť prejdú denne desiatky tisíce áut, ktoré spôsobujú niekoľko desiatok minút trvajúce zápchy. Obyvatelia z vyššie uvedených obcí, väčšinou pracujúci v Bratislave, trávia takto dokopy dve i viac hodín denne v autách či v autobusoch (pozri foto).
Táto kalamitná situácia sa významne odráža aj na predajnosti nehnuteľností v tomto regióne. V minulosti atraktívna lokalita, známa ako cenovo najvýhodnejšia spomedzi prímestských častí Bratislavy, s ľahkou dostupnosťou širšieho centra, sa v súčasnosti stáva doslova slučkou na krku niektorých developerských projektov, kde predajnosť nezhoršuje len samotné spomalenie aktivít na realitnom trhu, ale záujemcov o kúpu nehnuteľnosti výrazne odrádza aj neustále sa zhoršujúce dopravné spojenie s hlavným mestom Slovenska.
Preto sa už niekoľko rokov uvažuje o cestnom obchvate, ktorý by mal výrazne zlepšiť dopravnú dostupnosť Bratislavy z južnej strany a rozhodujúcou mierou odbremeniť cestné zaťaženie najviac postihnutých obcí Rovinka a Dunajská Lužná rýchlostnou komunikáciou I/63.
Ako najvhodnejší sa ukázal Variant C
Nový obchvat s názvom R7, má vypracované tri varianty (pozri mapku).
Variant A (červený) – začína sa na diaľnici D4. Trasa R7 pokračuje od križovatky Ketelec východne, v tesnom dotyku s chránenou krajinnou oblasťou Dunajské Luhy, prechádza cez katastrálne územie Nové Košariská a Jánošíková, južne od obytnej zástavby obce Dunajská Lužná, medzi Kalinkovom a Dunajskou Lužnou križuje pôvodnú dunajskú hrádzu a približne 1,5 km za intravilánom obce Dunajská Lužná sa napája na cestu I/63 v križovatke Dunajská Lužná.
Variant B (modrý) – začína sa na diaľnici D4 v križovatke Rovinka (na km 11,980 D4) a pokračuje severovýchodne a severne od obytnej zástavby obcí Rovinka a Dunajská Lužná v predpolí štrkoviska Rovinka a Nové Košariská. R7 v tomto variante križuje cesty III/0632 a III/0634. Koniec navrhovaného úseku R7 Variantu B je severovýchodne od zástavby časti Dunajskej Lužnej – Nová Lipnica. Napojenie variantu B na cestu I/63 je riešené prostredníctvom preložky cesty III/0634, ktorá z navrhovanej križovatky zabezpečí napojenie na cestu I/63.
Variant C (zelený) – začína sa podobne ako variant B na diaľnici D4 v križovatke Rovinka v kilometri 12,090 a pokračuje severovýchodne ponad železnicu Bratislava – Komárno. Následne pokračuje temer v súbehu so železnicou severne od štrkoviska Rovinka a Nové Košariská. Severovýchodne od štrkoviska Nové Košariská prechádza ponad železnicu Bratislava – Komárno a približuje sa do trasy variantu B (modrého). R7 v tomto variante križuje cesty III/0632 a III/0634. Koniec navrhovaného úseku R7 Variantu C je severovýchodne od zástavby časti Dunajskej Lužnej – Nová Lipnica. Napojenie variantu C na cestu I/63 je riešené podobne ako pri variante B prostredníctvom preložky cesty III/0634, ktorá z navrhovanej križovatky Dunajská Lužná na R7 zabezpečí napojenie na cestu I/63.
Na zvolenie najvhodnejšieho variantu sa museli objektívne zhodnotiť faktory súvisiace so stavbou. Vo všetkých troch prípadoch išlo o: náklady na výstavbu, technickú náročnosť, regionálne dopravné vzťahy, efektívnosť investície, prevádzkové náklady dopravy, hlukovú a emisnú záťaž, vplyv na technickú infraštruktúru a environmentálne dopady.
Po vyhodnotení týchto kritérií sa ako najvhodnejší variant ukázal Variant C, nakoľko je vedený prevažne v koridore existujúcej železničnej trate, pričom nezasahuje do chránenej krajinnej oblasti, nevytvára bariéru pre rozvoj obcí Rovinka a Dunajská Lužná, je nezávislý na výstavbe diaľnice D4 a spĺňa účel, pre ktorý je rýchlostná komunikácia v tomto úseku navrhovaná, a to odkloniť podstatnú časť dopravy mimo obce Rovinka a Dunajská Lužná, kde doprava v súčasnosti veľmi nepriaznivo pôsobí na životné prostredie.
Dunajská Lužná a Rovinka (si) možno vydýchnu
Po petíciách poslancov a občanov Dunajskej Lužnej a Rovinky (v roku 2007) za urýchlenie výstavby R7 i starostov južného Slovenska (v roku 2008) 8. septembra 2009 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR konečne rozhodlo o určení ďalšieho postupu prípravy rýchlostnej cesty R7 na úseku Bratislava – Dunajská Lužná. Vyhral zelený Variant C (severne od Rovinky a Dunajskej Lužnej – popri železnici). Vzhľadom na uvedené obyvatelia žiadajú urýchlenú prípravu a výstavbu úseku R7 Bratislava – Dunajská Lužná Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS).
NDS ako realizátor tohto projektu už oznámila neoficiálny začiatok výstavby. Ten by mal byť v roku 2013. Jej ukončenie je naplánované na rok 2016. Predpokladané náklady na výstavbu približne 7-kilometrového úseku sú 117 miliónov eur vrátane DPH. Všetci, ktorí v tomto regióne žijú, veria, že výstavba sa v uvedenom termíne naozaj začne a dopravná situácia do roku 2013 až 2016 – ľudovo povedané – neskolabuje.
Mapka a ilustračné foto – NDS a autor