Na exkurzii uskutočnenej Stavebným fórom v krásny októbrový deň hralo slnko naozaj ústrednú rolu. Nielenže počasie doznievajúceho babieho leta vyšlo ako vo filme, ale hlavnou – slnečnou témou bola exkurzia do experimentálneho mestského sídliska SolarCity-Pichling pri hornorakúskom Linzi. Po ceste po diaľnici autobus zaparkoval v okrajovej časti mestečka žijúceho svojím každodenným životom. V prednáškovej sále kultúrno-spoločenského centra už nasledovala prezentácia: Vývoj zadania projektu od prvého kroku až po realizáciu.
Bývanie ekonomické, ekologické a sociálne
Už začiatkom 90. rokov 20. storočia sa mesto Linz a Hornorakúska spolková krajina rozhodli vybudovať vzorovú mestskú časť na troch základných princípoch: ekonomickom, ekologickom a sociálnom. Vyplývalo to v prvom rade z nedostatku možností bývania, pričom počet záujemcov dosiahol číslo 12-tisíc, čo bolo vzhľadom na celkový počet obyvateľov 200-tisíc a počet pracovných miest 178-tisíc naozaj dosť.
Preto tu v roku 1992 známy rakúsky urbanista Roland Rainer vo svojej koncepcii územného plánu pre jazernú časť Linz-Pichling navrhol sídelný potenciál s počtom 5 000 až 6 000 bytov a s komplexnou infraštruktúrou. Následne, v roku 1994, sa mesto rozhodlo financovať projekt skupiny READ – Renewable Energies in Architecture and Design, na vypracovaní ktorého spolupracovali také svetové kapacity ako architekti Norman Foster, Richard Rogers (obaja z Veľkej Británie) a Thomas Herzog (Nemecka).
Po štyroch stavebných spoločnostiach sa k nim v roku 1995 pridalo ďalších osem, pričom cieľom bolo postaviť na ploche 32 hektárov 1 294 bytov. V roku 1996 potom mesto Linz vypísalo architektonickú súťaž na ďalšie urbanistické stvárnenie bytových domov, ktorú vyhral viedenský architekt Martin Treberspurg – skúsený najmä v navrhovaní sociálnych stavieb a špecialista na solárnu architektúru.
Nachádza sa tu pestrá paleta rozličných stavebných, materiálových a polohových alternatív objektov – od východo-západne orientovaných hlbokých stavebných hmôt s veľkoformátovými preskleniami, cez južne orientované domy so 6 metrov vysokými zimnými záhradami ako solárnou fasádou (od architektov Fostera a Rogersa), až po klasické pasívne domy rôznorodej štruktúry. Použité fasádne materiály ako omietka a drevený obklad sú tiež na báze prírodnej. Celková architektonicko-urbanistická koncepcia tak vyznieva nanajvýš príjemne a prírodne.
Slnečné mesto – možno pre niekoho ešte stále „ťažká fikcia“ z mnohých filmov, v hornorakúskom Linzi-Pichlingu však už niekoľko rokov realita. Netreba snívať, stačí sa prísť pozrieť. Veď slnko svieti rovnako aj na Slovensku.
Bytostne príbuznej problematike je venované aj dnešné diskusné stretnutie časopisu Stavebné fórum.sk Development: Environmentálne trendy a ekonomika poriadané v čase od 14. do 16.30 hodiny v bratislavskom hoteli Park Inn Danube Hotel. Najviac skloňovanými témami podujatia sú návratnosť investície do green buildings, SWOT environmentálnych stavieb, podpora nízkoenergetickej výstavby a príklady z praxe (EnViroDom, fotovoltaická elekráreň a iné).
Foto – autor
- Obytný dom – presklená solárna fasáda (zimná záhrada)
- Obytný dom – solárna fasáda (detail)
- Športový park – úprava voľných prírodných plôch
- Centrum sídla – obchody, služby a kultúrno-spoločenské centrum
- Školské centrum – lamelové tieniace prvky na západnej fasáde
- Obytný dom – príklad riešenia fasády
- Obytný dom – veľkorozmerové presklené plochy a balkóny
- Obytný dom – presvetlenie vstupu svetlíkom