Investičný potenciál slovenského maloobchodu neochabuje

  • 10. 2. 2011

[caption id="attachment_7795" align="alignright" width="300"] Nákupných centier, ktoré navštevuje aspoň raz do týždňa asi 45 % obyvateľstva, je v SR momentálne 53. Tvrdí to najnovšia štúdia „GfK Nájomný mix nákupných centier 2010“ spoločnosti GfK Slovakia, ktorá okrem najkomplexnejšieho prehľadu ich 3 450 nájomcov a najnovších trendov ponúka aj štruktúru nájomného mixu s kategorizáciou podľa jednotlivých regiónov, sortimentu, centra či prevádzkovateľa. Značky, doteraz zastúpené prevažne na západe krajiny, začali úspešne saturovať aj v iných mestách. Predajnú sieť úspešne dotvárajú aj domáce značky, ktoré si v nových nákupných centrách otvárajú ďalšie maloobchodné prevádzky, konštatujú autori štúdie.

K podnikaniu v nákupných centrách sa vyjadrili aj prevádzkovatelia maloobchodných jednotiek. Väčšina podľa štúdie vyzdvihuje skvalitnenie marketingových aktivít centier či možnosti jestvujúcich prevádzok zahrnúť do svojho ponukového portfólia ďalší segment nájomcov podľa druhu podnikania. „Poznať správny nájomný mix umožňuje developerom a prevádzkovateľom optimalizovať štruktúru nájomníkov v terajších, ako aj v plánovaných prevádzkach. Jednotliví obchodníci majú možnosť monitorovať svoju konkurenciu a hľadať príležitosti na trhu v jednotlivých regiónoch,“ konštatuje štúdia GfK Slovakia, ktorá je strategickým podkladom pre plánovanie obchodných a rozvojových aktivít a prehľadom saturácie jednotlivých značiek na trhu.

K citovanej štúdii Emerging Trends in Real Estate 2011 stojí za to pristaviť sa ešte raz, a to kvôli jednému záveru s ďalekosiahlym dopadom: Realitný sektor v Európe sa podľa nej bude musieť v tomto roku vydať ekologickou cestou. Nehľadiac na terajší iba 2-percentný trhový podiel investori predpokladajú, že novým štandardom sa čoskoro stanú práve zelené budovy. Existuje totiž predpoklad, že s postupným rastom hodnoty zelených budov bude klesať hodnota starších, neekologických projektov. „Motorom týchto zmien sú predovšetkým nájomcovia kladúci väčší dôraz na ekologickosť budov. Títo sa čoraz intenzívnejšie zaujímajú o rozličné spôsoby zníženia nákladov prostredníctvom zelených budov, ktorými by zároveň dodali váhu svojej politike spoločenskej zodpovednosti,“ domnievajú sa autori štúdie.

Na rozdiel od fádnych priemyselných kvádrov sa projektovanie nákupných centier môže stať neporovnateľne kreatívnejšou činnosťou. Takou bol aj architektonicky a technologicky pozoruhodný projekt trenčianskeho Auparku, ktorého developer sa pri jeho tvorbe snažil maximálne zohľadniť potreby a pripomienky mesta. „Pri pohľade cez rieku je objekt riešený tak, aby nenarúšal panoramatický pohľad na Trenčiansky hrad. Naopak, pri pohľade na strešnú krajinu z hradu je strecha objektu riešená ako piata fasáda s rozčlenenými zazelenanými plochami na streche tak, aby pri pohľade z hradu nepôsobila hmota centra rušivo, ale nanajvýš nevtieravo,“ vysvetľuje pre Stavebné fórum.sk Roman Karabelli zo spoločnosti HB Reavis Slovakia.

Hoci tu v pravom zmysle nejde o budovu vyslovene šetrnú k životnému prostrediu, tomu, že výhybka na ekologickú koľaj sa stáva módou a zároveň nevyhnutnosťou, nasvedčuje aj najzaujímavejší prvok diela – fasáda. „Tá, ktorú navrhujeme, nebola zatiaľ v strednej Európe použitá. Na rozdiel od brečtanu ťahaného po oceľových lankách za sklenou fasádou, tu ide o samostatný živý organizmus vyrastajúci priamo z fasády. Unikátny francúzsky systém využíva konštrukciu na fasáde, kde sú do čílskeho machu vsádzané samotné rastliny,“ dodáva Karabelli.

Zdroj a vizualizácie – CBRE, IPEC Group / event2all, GfK Slovakia, HB Reavis
1) Trenčiansky Aupark s unikátnou fasádou
2) Budúca predajňa P.Max pri Senci