Vyštudoval Lesnícku fakultu na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Po jej skončení pracoval v Lesoprojekte Zvolen a neskôr v košickom závode Lesov Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica. V doplnkových komunálnych voľbách v roku 1996 bol zvolený za starostu mestskej časti Košice – Košická Nová Ves. Voliči mu opakovane vyjadrili podporu v riadnych termínoch komunálnych volieb v rokoch 1998 a 2002. Pôsobil vo funkcii námestníka košického primátora a od 15. 12. 2005 ho poverili jeho zastupovaním. V aprílových doplnkových voľbách roku 2006 bol František Knapík zvolený za primátora mesta Košice. Do komunálnych volieb v tom istom roku išiel s volebným programom Via Cassovia – „košická cesta k úspechu“, ktorá mu zabezpečila opätovné zvolenie na ďalšie štvorročné obdobie.
Vo funkcii košického primátora zdôrazňuje František Knapík predovšetkým dlhodobé zabezpečenie hospodárskeho rastu druhého najväčšieho mesta Slovenska a väčšiu participáciu občana v rozhodovacom procese o jeho budúcnosti. Obrovské investície do logistických parkov, výstavba nákupných centier a nových bytových komplexov dokazujú, že Košice výraznejšie nezaostávajú ani v stavebnom rozvoji.
Začiatok výstavby Auparku v centre, dostavba Optimy II. či záverečná fáza etapy Cassovaru sú rozsiahlymi projektmi, ktoré signalizujú záujem veľkých investorov. Aké konkrétne investície prinesie pre Košice najbližšie obdobie?
Spomeniem iba tie väčšieho rozsahu. V juhozápadnej časti širšieho centra dominuje dostavba Business Centre Košice, v plnom prúde je aj výstavba obchodného centra Galéria – 2. etapa. Okrem Auparku na Námestí osloboditeľov, ktorý už má územné rozhodnutie, sa pripravuje výstavba polyfunkčných objektov južne od Námestia osloboditeľov, konkrétne hotela Superior a komplexu Verona. Rovnako je dohodnutý objem polyfunkčnej zástavby na bývalom parkovisku na Továrenskej ulici. V spolupráci so ŽSR je zaujímavý zámer prestavby železničnej stanice, ktorý by prepojil centrum ponad koľajnice s priestorom pri rieke Hornád. Ide o ďalšiu výzvu na využitie doteraz nedoceneného územia. Z územnoplánovacieho hľadiska je pripravená aj polyfunkčná zóna Za Hornádom, čo je pokračovanie osi Alžbetina – Dóm Sv. Alžbety, Mlynská, železničná stanica – Hornád. K dispozícii sú tiež viaceré lokality na výstavbu bytových domov, napríklad obytný súbor Ťahanovce IV, V, obytný okrsok na Heringeši s panoramatickou vyhliadkou na mesto, resp. územne nová lokalita Kopa-Girbeš v západnej časti mesta.
Nová výstavba si žiada aj nové riešenia dopravy v centre aj na sídliskách. Základné problémy už vyriešila najvýznamnejšia dopravná stavba – križovatka Prešovská – Sečovská. Sú ďalšie riešenia odľahčovacích prepojení z centra?
V územnom pláne mesta je definovaných viacero komunikačných prepojení na rozdelenie dopravných záťaží smerom východ-sever a západ-juh, ktoré prechádzajú najmä cez Palackého ulicu južným okrajom centra. Tieto nové prepojenia vytvárajú preklenutia rieky Hornád a železnice v troch bodoch. Prvým je prepojenie Masarykovej ulice na Prešovskú cestu ponad Hornád a územie železnice s pokračovaním na sídlisko Dargovských hrdinov, druhým prepojenie sídliska a obce Ťahanovce na Kostoliansku cestu cez Hornád a železnicu. Tretím je navrhované prepojenie Južného nábrežia na Jantárovú ulicu v pokračovaní privádzača z rýchlostnej komunikácie R2 cez Vyšné Opátske. V nadradenom komunikačnom systéme je to východný obchvat mesta tvorený rýchlostnou komunikáciou R2 v smere od severných hraníc s Poľskom cez Prešov, Košice do Rožňavy a Bratislavy a južná vetva R4 od R2 pri Šebastovciach na hranice s Maďarskom.
V marci 2009 sa na pôde magistrátu uskutočnil workshop pracovných tímov k projektu Integrovaného dopravného systému mesta Košice. Môžete sa dotknúť časti úloh a termínov pre aktivity v roku 2009?
Z plánovaných úloh na rok 2009 sa už teraz pripravuje Štúdia realizovateľnosti Integrovaného dopravného systému koľajovej osobnej dopravy na území mesta Košice s dosahom na regióny východného Slovenska. Jej predmetom je 6 stavieb integrovanej koľajovej dopravy (IKD): Elektrifikácia trate Haniska – Veľká Ida – Moldava mesto, Terminál Sever, Trať integrovanej koľajovej dopravy z Terminálu Sever na Staničné námestie s napojením na trať ŽSR, Trať IKD z Terminálu Sever na sídlisko Ťahanovce, Trať IKD zo Staničného námestia na PP Pereš a letisko Košice a Napojenie PZ Bočiar a PP Kechnec. Súčasne sa realizuje aj Technicko-ekonomická štúdia (TEŠ) stavieb IKD, ktorá má potvrdiť ich ekonomickú efektívnosť. Obe štúdie sa vypracovávajú preto, aby boli splnené podmienky na čerpanie finančnej pomoci z fondov EÚ.
S akými rozsiahlejšími kapitálovými výdavkami ráta rozpočet na rok 2009 a do akej miery sú investičné aktivity v meste závislé od úverových zdrojov?
V roku 2009 sú v rozpočte mesta schválené kapitálové výdavky vo výške 15,6 mil. €. Z tejto sumy najvyššiu položku predstavujú rekonštrukcia ciest a obnova vozového parku DPMK. Zostávajúca čiastka asi 9 mil. € predstavuje kapitálové výdavky rozdelené do zostávajúcich 9 programov, z ktorých najvyššie objemy finančných prostriedkov sú v programoch Mesto rodiny, Zdravé mesto, Služby občanom a Školstvo. Z konkrétnych kapitálových aktivít spomeniem rekonštrukciu bytov a revitalizáciu sídlisk, výstavbu tréningovej haly pri zimnom štadióne alebo rekonštrukciu a obnovu škôl a školských zariadení mesta. V rozpočte sú zahrnuté aj úverové zdroje vo výške 4,2 mil. €, ktoré pokryjú zhruba 27 % z celkových kapitálových výdavkov. Zvyšok mesto vykryje z vlastných zdrojov.
Impulzmi, ktoré podnecujú nové investície, sú nadchádzajúce Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 a zároveň získaný titul Košice – Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) v roku 2013. Ste v predsedníctve správnej rady Košice – EHMK 2013, n.o. Obrovské výzvy, obrovská zodpovednosť…
Ťažiskové aktivity, ktoré súvisia s rozvojom mesta, nie sú smerované ku konkrétnym projektom, pretože výsledkom rozvojovej koncepcie mesta nie je úspešné zorganizovanie jedného či dvoch významných podujatí. Samozrejme, Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011 alebo EHMK 2013 sú pre Košice významné, ale naším cieľom je, aby kvalita života ich obyvateľov rástla aj po uplynutí týchto udalostí. Ak hovoríme o modernejšom ráze mesta, v krátkodobom horizonte to znamená vyriešiť najmä centrálnu mestskú zónu z hľadiska infraštruktúry, estetiky a čistoty. V udržiavaní verejných priestranstiev, v ich estetike, úprave a kvalite čistoty máme neustále rezervy. Musíme preto oživiť všetky potrebné mechanizmy a nastaviť ich na štandardnú úroveň. Cieľom je, aby mesto bolo príjemným a bezpečným prostredím s funkčnou infraštruktúrou.
Médiami prebehla informácia o obavách ochranárov v súvislosti s plánovanými výstavbami a výrubom zelene, ale aj pokračovaním rokovaní o predaji 50 ha mestských lesov. Vy sám ste iniciovali v tejto súvislosti sériu pracovných stretnutí separátne ku každej téme. Je známy už ich konkrétny termín?
Činnosť ochranárskych organizácií považujem za veľmi dôležitý segment pri správe a riadení záležitostí, ktoré sa týkajú verejného záujmu. Oceňujem aktivitu tretieho sektora v environmentálnej oblasti. S mimovládnymi organizáciami sme v kontakte, aktuálne riešime termíny, poradie tém i organizačné otázky, aby sa pracovné rokovania mohli začať čo najskôr. Predbežne sa budeme snažiť zorganizovať všetko tak, aby sa prvé rokovanie uskutočnilo najneskôr v druhej polovici júna. Témy, ktoré chcú ochranári s vedením mesta prerokovať, považujem za kľúčové a podľa toho k nim budem aj pristupovať.
Košice spolu s Prešovom predstavujú identifikované póly rastu z hľadiska smerovania ďalších investícií. Spolupráca krajských miest má svoju historickú i geografickú opodstatnenosť. Je súmestie Košice – Prešov podľa vás dlhodobá vízia či blízka realita?
Relatívna blízkosť týchto dvoch miest, ktoré sú metropolami regiónov, neustále podnecuje k preverovaniu ich vzájomného vzťahu. Košice 2013, n.o. podporuje spoločnú iniciatívu rakúskych architektov Explicit Architecture a Fakulty umení Technickej univerzity Košice. V rámci nej sa má formou medzinárodného programu pre študentov spracovať štúdia dopadov, ktoré by súmestie so sebou prinieslo. Projekt má vzniknúť v spolupráci univerzít oboch miest s využitím potenciálu potrebného na analýzu takého širokého územia. Spolupráca zahrnie oblasti geografie, demografie, sociológie, urbanizmu, dopravy, ale aj ekonomické a rozvojové analýzy. Súmestie Košice – Prešov je dlhodobý proces závislý od rozvoja infraštruktúry, je však veľmi dôležité poznať možnosti, ktoré by prípadný spoločný rast miest mohol regiónu priniesť. Téma súmestia je tiež jedným zo spoločných bodov spolupráce Prešova a Košíc v rámci projektu EHMK.
Na záver si dovolím krátko pripomenúť nedávne vyhlasovanie 7 divov Košíc, ku ktorým pribudol 8. div ako perlička – košický vietor. Ten podľa vás investorov skôr láka alebo odrádza?
Myslím si, že to je vždy otázka uhla pohľadu. Košický vietor je jednou z typických čŕt nášho mesta. Pre niekoho môže byť príťažlivý v tom, že sa pohráva so sukňami, ženám môže prekážať, lebo im rozfúkava účes. Ja ho vnímam ako pozitívny element – znamená pohyb, prináša čerstvý vzduch a v každom prípade je v ňom veľa reálnej aj symbolickej energie. Možno sa na vec treba pozrieť aj z tej strany, že ak vietor tak často prebýva v našom meste, tak mu toto prostredie vyhovuje a my by sme mali iba nastaviť tie správne plachty, aby sme ho vedeli dobre zapojiť do nášho života.
Foto – Magistrát mesta Košice
Vizualizácia – HB Reavis