Najnovšia – septembrová správa European Shopping Centre Development uznávaného lídra globálnych prieskumov v odbore komerčných nehnuteľností Cushman & Wakefield (C&W) neveští pre maloobchodný sektor nič dobré: v roku 2010 upadne výstavba nákupných centier do najnižších hodnôt za posledných päť rokov – odhad je 7 miliónov m2 dokončených nových plôch. Zdrvujúci úder uštedrí celosvetová kríza retailu až v roku 2011, keď sa v celej Európe predpokladá iba 5 miliónov m2, čo bude asi najhorší výsledok od roku 2003.
Kontinentálny rekord v raste drží Rusko
Európska bilancia za minulý rok hovorí, že v 310 projektoch sa po celom kontinente otvorilo 9 miliónov m2 nových nákupných plôch. Ako najaktívnejší trh západnej Európy na tomto poli zažiarila Veľká Británia s 840-tisíc m2 nových nákupných plôch. Najvyšší nárast zaznamenali v poradí Rusko, Turecko, Veľká Británia, Španielsko a Rumunsko. V percentuálnom vyjadrení nárastu si však najlepšie počínali Bulharsko (76) a Rumunsko (63).
Kým od roku 2008 počuť ustavične jedno a to isté slovo – pokles, ani štatistika za tento rok nevyzerá podľa C&W povzbudzujúco. Európa má byť bohatšia o 8,7 milióna m2 nových plôch (-5%), v 1. polroku 2009 ich však v 115 nových nákupných komplexoch otvorili iba 3,1 milióna (-18%). Pritom nie je isté, či sa spomaľovanie smerom k horizontu ďalších rokov definitívne zastaví.
Kontinentálny rekord získalo aj v tomto smere Rusko, kde za prvých šesť mesiacov tohto roku pribudlo 580-tisíc m2, po ňom Taliansko (370-tisíc m2). Z hľadiska projektov s plánovaným otvorením do konca roka 2010 drží zas prvenstvo Turecko (2 milióny m2), na druhom mieste je najrozľahlejšia krajina sveta (1,8 milióna m2).
Francúzsko ako západoeurópsky šampión je trochu špecifické – zamierava sa na projekty strednej kategórie v menších mestách. Dnes už nie je vari nijakým prekvapením, že najväčší percentuálny nárast preukážu zrejme Bulharsko, Lotyšsko a Rumunsko – postsocialistické ekonomiky vyznačujúce sa prudkou dynamikou rozvoja.
Plánované projekty nákupných centier (august 2009 – december 2010)
Krajina | m2 | Nárast celkovej plochy |
1. Turecko | 2,076,367 | 41.8% |
2. Rusko | 1,815,000 | 19.5% |
3. Francúzsko | 1,172,405 | 7.5% |
4. Taliansko | 867,625 | 7.1% |
5. Poľsko | 789,130 | 12.3% |
6. Rumunsko | 681,229 | 33.6% |
7. Bulharsko | 496,075 | 254.8% |
8. Španielsko | 470,972 | 4.8% |
9. Vel. Británia | 454,415 | 2.9% |
10. Nemecko | 359,540 | 2.8% |
14. Slovensko | 234,896 | 28.6% |
17. Česko | 150,000 | 7.6% |
Novo otvorené nákupné centrá (január 2009 – jún 2009)
Krajina | m2 | Nárast celkovej plochy |
1. Rusko | 578,717 | 6.6% |
2. Taliansko | 370,379 | 3.1% |
3. Turecko | 284,932 | 6.1% |
4. Poľsko | 246,100 | 4.0% |
5. Portugalsko | 166,825 | 6.3% |
6. Nemecko | 166,300 | 1.3% |
7. Holandsko | 165,500 | 2.9% |
8. Rumunsko | 151,946 | 8.1% |
9. Ukrajina | 150,000 | 7.3% |
10. Francúzsko | 119,955 | 0.8% |
17. Česko | 46,500 | 2.4% |
22. Slovensko | 33,000 | 4.2% |
Zdroj: Cushman & Wakefield
Slovensko: nový priestor v regionálnych strediskách
„Národná bilancia“ nepôsobí až tak pochmúrne: v prospech Slovenska za polročné obdobie hovorí číslo 33-tisíc oproti iba 46 500 m2 nových nákupných plôch na dvojnásobne väčšom českom trhu. V 1. polroku 2009 dosiahla tak celková nákupná plocha na Slovensku hodnotu takmer 150 m2 na tisíc obyvateľov, teda 70 % európskeho priemeru. Po očakávanej novej výstavbe v rokoch 2009 a 2010 sa tento indikátor ešte zvýši: na takmer 85 %. Pokiaľ by sa všetky projekty avizované na nasledujúceho poldruha roka dokončili v termíne, potom by v SR pribudlo 235-tisíc m2 a v ČR 150-tisíc m2 nových nákupných plôch, zdôrazňuje správa C&W v časti týkajúcej sa oboch nástupníckych štátov bývalého Česko-Slovenska.
„Výstavba nových nákupných centier na Slovensku za rok 2009 a 2010 je odrazom minulého optimizmu developerov, ktorí našu krajinu objavili neskôr ako iné a zamerali sa najmä na Bratislavu, Nitru a Žilinu,“ hovorí Alexander Rafajlovič, vedúci oddelenia výskumu z pražskej pobočky C&W. Na rozdiel od Česka sa tu developerské aktivity podľa neho orientujú skôr na výstavbu nákupných parkov. Nezačatým alebo odloženým projektom nedáva veľkú nádej: tie, ktorých výstavba nebola do tejto chvíle zahájená, budú len ťažko schopné otvorenia v roku 2010 a ich developeri budú mať ťažšiu vyjednávaciu pozíciu s nájomcami. Pripomeňme údaje z nedávnej správy CB Richard Ellis, podľa ktorej prekročila plocha maloobchodných parkov v SR ku koncu vlaňajška 110-tisíc m2, no tento rok treba kvôli posunutiu viacerých projektov čakať dokončenie iba 40-tisíc m2.
Voľný priestor pre nové projekty vo frekventovaných lokalitách regionálnych stredísk na druhej strane nepopiera Andrew Thompson, managing partner C&W Services Slovakia. Zahraniční developeri vstupujúci na slovenský trh už totiž zavetrili absenciu tohto formátu mimo metropoly, prípadne Trnavy, Trenčína a Nitry. No dnes majú financie i nájomcov isté iba tie najkvalitnejšie projekty, vďaka čomu má podľa neho dôjsť k výraznému stlačeniu ponuky. A z toho môžu developeri a investori v budúcich rokoch iba vyťažiť.
Prehľad najvýznamnejších projektov obchodných centier na Slovensku – 2009
Projekt | Mesto | Plocha v m2 | Poznámka | Stav |
OC Galéria Košice | Košice | 16.500 | rozšírenie | vo výstavbe |
OC Galéria Mlyny | Nitra | 25.000 | - | otvorené |
Madaras | Spišská Nová Ves | 11.500 | - | otvorené |
Centro Nitra | Nitra | 7.000 | rozšírenie | otvorené |
Laugaricio | Trenčín | 26.000 | - | otvorené |
Prehľad najvýznamnejších projektov obchodných centier na Slovensku – 2010
Projekt | Mesto | Plocha v m2 | Poznámka | Stav |
Eurovea | Bratislava | 60.000 | - | vo výstavbe |
Shopping Palace II | Bratislava | 34.000 | rozšírenie | vo výstavbe |
Aupark Žilina | Žilina | 25.000 | - | vo výstavbe |
OC Hrad | Žilina | 19.000 | - | vo výstavbe |
Budúcnosť nespočíva výlučne v kvantite
Aká je teda prognóza prežitia a prosperovania maloobchodného sektoru? Ako sme už písali, hoci od sprísnenej úverovej politiky bánk zaostal v náraste výnosov nehnuteľností najvyššej kategórie (prime yield) len o 4 bázické body za kanceláriami (+ 7) a ešte viac za priemyslom (+ 15), tešil sa paradoxne najväčšej stabilite. Vysvetľuje to jeho relatívne najnižšia rizikovosť a najvyššia miera dôvery developerov či majiteľov, ktorí sa do priveľkých predajných transakcií nijako nehrnú.
Budúcnosť nákupných centier však nespočíva len v ich kvantitatívnom rozmachu. Percentá či metre štvorcové nie sú samospasiteľné: pokiaľ sa doterajšie turbulencie v spotrebiteľských náladách a maloobchodných prenájmoch v dôsledku globálnej recesie nezastavia, ďalším shopping centrám v strednej Európe ruže nepokvitnú. Jedno je pritom zaručene isté: taký boom výstavby nákupných komplexov, akého sme boli v ostatných rokoch u nás aj inde svedkami, je už nenávratnou minulosťou.
Ilustračná vizualizácia (Shopping Palace II Bratislava) – Architekt Brunner
Tabuľky a údaje – Cushman & Wakefield