Drevodom – jedna z perspektívnych alternatív budúcnosti

  • 10. 3. 2010

To, že Slovensko má svoju tradíciu v materiáloch súvisiacich s architektúrou, je nesporné. V dávnej minulosti bol prioritný ako stavebný prvok hlina, z ktorej sa po vysušení murovali chatrče, domčeky, prípadne aj honosnejšie obydlia. Panovníci mali hrady a zámky postavené z kameňa. V 20. storočí vystriedala nepálenú tvarovanú hlinu vypaľovaná tehla, prišli nové technológie, ktoré priniesli neskôr pokrokovejšie stavebné materiály – pórobetón, polystyrén, alebo betón.

Ak by sme v našej histórii hľadali využitie dreva ako stavebného prvku, našli by sme ho prevažne na strednom a východnom Slovensku a nieslo by so sebou charakteristiku nemajetnosti a nižších spoločenských vrstiev.

Pre nízky domáci dopyt odbytiskom zahraničie

Z pohľadu životnosti je drevo porovnateľné s murovanými domami. Životnosť klasického drevodomu sa pohybuje od sto do stopäťdesiat rokov. Každá nehnuteľnosť však potrebuje po tridsiatich až štyridsiatich rokoch generálnu rekonštrukciu, pretože použité materiály sú fyzicky opotrebované a morálne zastarané. Takáto rekonštrukcia sa pri murovanej stavbe cenovo veľmi nelíši od ceny za výstavbu nového domu. Naopak, pri drevostavbách môže byť drevená konštrukcia domu ponechaná, a celá rekonštrukcia, ktorá následne prebehne, vytvorí v zásade nový dom bez charakteristík „starého rekonštruovaného“ s využitím aktuálne najmodernejších technológií.

Ďalší predsudok o drevodomoch hovorí o ich pochybnej statike. Pravdou však je, že tieto domy sú predovšetkým v seizmických oblastiach využívané pre svoje typické charakteristiky a pomer medzi pevnosťou, hmotnosťou, nosnosťou a prispôsobivosťou ich priam predurčuje k využívaniu v daných podmienkach. Drevo ako také sa takisto priaznivo podieľa na tvorbe mikroklímy interiéru. Ustálená, dlhodobá vlhkosť dreva je približne desať percent. Voda nie je v dreve pevne viazaná, ale kolíše v závislosti na vlhkosti vzduchu a pôsobí tak ako stabilizátor priestorovej vlhkosti, čo je základný predpoklad zdravého bývania. V neposlednom rade je veľkou výhodou rýchla realizácia, ktorá eliminuje s výnimkou základovej dosky mokrý proces výstavby.

Pozitíva vysoko prevažujú negatíva

Samozrejme, tak ako každý stavebný materiál, aj drevo má svoje nevýhody. Pri výstavbe je nutné myslieť na protipožiarne nátery, nátery proti drevokaznému hmyzu, indikátory dymu, prípadne protipožiarny systém. Dôležitým prvkom pri realizácii je dôslednosť predvedenia a kvalita práce. Na rozdiel od bežnej murovanej stavby sú možnosti svojpomocnej výstavby do značnej miery obmedzené a nedostatky vzniknuté nesprávnou aplikáciou technologických postupov sa veľmi ťažko a nákladne odstraňujú. Tiež využiteľnosť je obmedzená na dve až tri nadzemné podlažia.

Napriek tomu pozitíva vysoko prevažujú, o čom svedčí postupné rozrastanie sa výstavby montovaných, nízkoenergetických stavieb. Nakoľko budúcnosť takmer s určitosťou prinesie opakované zvýšenia cien plynu a elektriny, krok týmto smerom možno očakávať aj zo strany developerov.

Ilustračné foto – archív autora