[caption id="attachment_8083" align="alignright" width="300"] Styčné plochy medzi verejno-súkromným partnerstvom a revitalizáciou hnedých zón hľadal Michal Považan, výkonný riaditeľ Asociácie PPP. Na úvod pripomenul hlavné zásady takejto spolupráce, ktorú charakterizoval ako „kreatívny spôsob realizácie verejných projektov na základe spolupráce verejného a súkromného sektora v rozvoji, budovaní, financovaní, údržbe a/alebo prevádzke s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu celého projektu“. Iniciuje ju verejný sektor na dlhé obdobie (minimálne 10–15 rokov), pričom alokácia rizík medzi oboma partnermi je podľa toho, kto je v čom lepší (súkromný stavebné práce, verejný územné konanie).
Výhodnosť PPP oproti klasickej zákazke ilustroval Považan na podiele projektov, ktoré presiahli svoj rozpočet (20% vs. 73%) a tých, čo dokončili s omeškaním (24% vs. 70%). Ako potvrdil, schému PPP v prípade hnedých zón úspešne aplikovali v krajinách západnej i strednej Európy. V komplexnom rozvoji územia však zatiaľ nie je podľa neho výrazne rozšírená. Ako ilustráciu v susednom Česku uviedol projekt Velká Hleďsebe, ktorý zahŕňa plán revitalizácie a znovu využitia dnes už opusteného areálu vojenských a priemyselných objektov z 50. rokov 20. storočia (pozri článok „Svitá našim seniorom vďaka PPP projektom na lepšie časy?“: Súčasnosť i budúcnosť brownfields v Košiciach predstavil Peter Murko (PeeMDe Global, a.s.). Ako zdôraznil, ide nielen o prirodzené centrum regiónu, ale zároveň o štvrťmiliónové, a teda najväčšie mesto v okruhu 250 km, ktoré disponuje jasnou dopravnou štruktúrou, ťažkým priemyslom (hutníctvo, baníctvo, strojárstvo), ale aj pripravenosťou na investície iného typu (ľahký, automobilový, IT a ICT priemysel) a lokalitami vhodnými na konverziu zastavených výrobných prevádzok.
Doteraz najviac medializované príležitosti tohto druhu boli Komplex Cassovar (s podlažnou plochou 88-tisíc m2, polohou vo väzbe na historické centrum mesta a „reinkarnáciou“ Bauerneblovho domu na Art hotel, administratívu či apartmány), polyfunkčné centrum Aupark a napokon trojica bývalých kasární – Malinovského (s navrhovanou podlažnou plochou 207 200 m2), Bačíkové (štúdia polyfunkčného centra) a Kapitána Jaroša, kde prináša jeden z návrhov ich konverziu na zelenú rezidenciu. O týchto projektoch sme na našom portáli podrobnejšie informovali v článkoch Komplexný prístup developera: polyfunkcia Cassovar v Košiciach alebo Prehliadaný a nedocenený potenciál slovenských brownfields.
Na výzvu, aby porovnal možnosti uplatnenia brownfields v prípade bratislavského Slovnaftu (550 ha) a košického U.S. Steel (700 ha), odpovedal Murko konštatovaním, že bývalé Východoslovenské železiarne Košice posunul terajší americký majiteľ do úplne inej kvalitatívnej roviny, využívajúc environmentálne nezaťažené prevádzky (napríklad nová pozinkovňa).
Aj keď to nikto nahlas nevyslovil, diskusné stretnutie, ktorého hlavným partnerom bola spoločnosť MS architekti, s.r.o. a partnerom spoločnosť Slovnaft, a.s., naznačilo, že vedúcimi majákmi ďalšieho rozvoja developmentu brownfields na Slovensku sú jednoznačne Bratislava a Košice.
Obrázky: Slovnaft (1,2), Generm (3), APPP (4), PeeMDe Global (5)
2abc – Vizualizácie: Ukážka študentských prác v rámci súťaže „Slovnaft – Brownfields“
3 – Tabuľka: Slnečná energia a potenciál na Slovensku
4 – Schéma: Postavenie verejného sektora pri revitalizácii brownfieldov cez PPP
5 – Satelitná mapa: „Brownfieldovské“ lokality v centre a širšom centre Košíc