Ako je známe, v roku 2004 slovenské veľhory zasiahla veterná kalamita a zničila veľkú časť zalesnených plôch. Toto bol signál pre zainteresovaných – investorov, developerov, banky – k spusteniu masívneho rozvoja výstavby apartmánového bývania v celom regióne. Dodajme, že v zahraničí je zaobstarávanie si tohto druhu nehnuteľnosti na účely rekreácie, prenájmu alebo investície vcelku bežné. Majitelia majú zabezpečenú celoročnú službu starajúcu sa o bezproblémové prevádzkovanie a údržbu takéhoto komplexu. Tiež je po dohode s realitnou kanceláriou či cestovnou agentúrou možné priebežne počas celého roka, s výnimkou dohodnutých termínov, apartmán prenajímať.

Ani obdobie dovoleniek vývoj nezastavilo, naopak – prinieslo zopár nových trendov, ktorých platnosť, razantnosť či celkový dosah otestuje a s odstupom vyhodnotí čas. Realitný júl i august nekopírovali extrémne teplotné anomálie tohtoročného leta, ale, sledujúc vlastnú pokrízovú líniu, riadili sa zákonitosťami trhu, hoci momentálne dosť labilného až vrtošivého. Prakticky každý segment v oblasti nehnuteľností sa tak na Slovensku dočkal určitého kvalitatívneho posunu.

ďalší rok ubehol ako voda a my stojíme opäť pred augustovou odstávkou webu, počas ktorej zostane aktívna iba rubrika aktualít. Ďakujeme vám za priazeň, ktorú ste nám počas uplynulých mesiacov prejavovali návštevami či už portálu alebo podujatí nášho internetového časopisu – diskusných stretnutí, pracovných raňajok, konferencií a exkurzií. V druhej polovici leta vám prajeme ešte veľa príjemných a krásnych dovolenkových zážitkov a tešíme sa na opätovné stretnutie s vami od septembra 2010.

Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) sa na Slovensku stali známe vďaka diaľniciam a predvolebnej kampani. PPP však nie sú iba rozsiahle infraštruktúrne projekty v rádovo miliardových investičných objemoch. Uplatňujú sa, hoci zatiaľ skôr v zahraničí než u nás, aj v zdravotníctve, sociálnych službách, školstve a mnohých iných rezortoch. Nasledujúci článok má ambíciu upriamiť pozornosť práve na oblasť školstva a potenciál PPP obsiahnutý v ňom.

Minulotýždňová exkurzia internetového časopisu Stavebné fórum.sk do „malého energetického zázraku“ v rakúskom Güssingu priniesla účastníkom neoceniteľnú skúsenosť a organizátorovi poznatok, že popri osvedčených tradičných formátoch, ako sú diskusné stretnutia, pracovné raňajky, semináre či konferencie, sa tento nový typ podujatia stretáva s čoraz silnejším ohlasom z radov individuálnych záujemcov aj firiem. Nečudo – príslovie „Radšej raz vidieť než stokrát počuť“ patrí medzi overené axiómy, o pravdivosti ktorých sa nediskutuje.

Nekvalitný a neprofesionálny servis, diletantské zostavovanie kúpno-predajných zmlúv, chyby pri podávaní návrhu na vklad nehnuteľnosti do katastra, uvádzanie nepravdivých či zamlčanie dôležitých informácií – takto sme definovali zoznam najčastejšie sa vyskytujúcich nedostatkov v práci slovenských realitných kancelárií. Popri CENTURY 21 Slovakia a Inštitúte urbánneho rozvoja (IUR), ktoré od začiatku roka 2010 signalizujú zavádzanie odbornejších kritérií do praxe realitných maklérov, sa momentálne o radikálnu zmenu na tomto poli pokúšajú dve paralelné iniciatívy.

V porovnání se světem jsme na tom dobře. Na českém realitním trhu nedošlo k žádným cenovým propadům a slušná je i úroveň obsazenosti komerčních nemovitostí – říká Zdeňka Klapalová, která je zároveň prezidentkou Asociace pro rozvoj trhu nemovitostí a ředitelkou realitní poradenské společnosti Knight Frank.

Slovensko je svetovou veľmocou v počte zrúcanín hradov a zámkov. Ich konzervácia a obnova však zaostáva. Pamiatkový úrad eviduje vyše 14-tisíc nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Vlastní ich štát, obce, samosprávne kraje, cirkvi, právnické aj fyzické osoby, zahraniční majitelia a firmy. Vyše 4-tisíc je v dobrom stave, viac ako 560 v dezolátnom a zhruba 700 sa obnovuje. Najviac ohrozené sú hrady Tematín, Pajštún, Turňa, synagóga vo Vrbovom, kaštieľ v Bošanoch, niektoré domy v Spišskom Podhradí či ľudová architektúra v pamiatkových rezerváciách Osturňa, Ždiar a Podbieľ.

Zo všetkých strán počúvame, že hospodárska kríza je na ústupe. Ekonomika sa zlepšuje, výrobné podniky idú naplno a logicky by za tým mala nasledovať aj platobná schopnosť. Realita je však úplne iná. Platobnú schopnosť z rokov 2007 či začiatku 2008 nemôžeme očakávať. V skutočnosti bude druhý polrok roku 2010 vernou kópiou polroka prvého. Počet konkurzných konaní oproti tomu istému obdobiu roku 2009 stúpol v tomto roku o polovicu. Teda štatisticky sa zaznamenal ich 50-percentný nárast. Za sledované obdobie vzrástol oproti vlaňajšku takisto počet reštrukturalizačných konaní – viac ako 2,5-násobne.

Nedávna bilancia plusov a mínusov realitného júna sa zaobišla bez udalosti, ktorá sektorom nehnuteľností síce priamo ovplyvnená nebýva, no svojím významom ho výrazne nadčasovo – najmenej na štyri roky ovplyvňuje. Výmena vlády v dôsledku parlamentných volieb nie je iba čisto politickou hitparádou, kde sa vyhlasujú víťazi a porazení. Má ďalekosiahly dopad na ekonomický kurz štátu, postupne do hĺbky zasahuje všetky rezorty, nevynímajúc stavebníctvo a naň naviazané ďalšie aktivity ako investičný development, tvorba pracovných príležitostí, obchodovanie na trhu s realitami či územné plánovanie.

Dopyt – jeden z rozhodujúcich, ak nie kľúčový faktor vývoja krízy nielen finančnej – sa pomaly preberá k životu a jedným z jeho najvýraznejších sprievodných znakov je reprofilácia cieľového segmentu. Zmúdrenie nastáva v čase, keď už mladá generácia nemieni ďalej čakať na zázrak a svoj záujem o promptné vyriešenie otázky vlastného nezávislého bývania demonštruje selektívnym príklonom k jeho najdostupnejším formám. A tak niet divu, že „štartovacie bývanie“ sa v posledných mesiacoch stáva jedným z najčastejšie skloňovaných termínov slovenského realitného sveta.

Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni územie nezastavané. Je to jedna z podmienok poskytovania finančnej podpory na rozvoj miest i obcí z eurofondov i zo štátneho rozpočtu. Územné plány priťahujú tak domácich, ako i zahraničných investorov. Bez nich nie je možný ani rozvoj regiónov. Ak ich nahradíme výlučne administratívnym rozhodovaním, nezabezpečíme koncepčné a efektívne využívanie potenciálu regiónov, obcí a miest.

V čom spočívajú parametre úspešnosti akéhokoľvek developerského projektu v dobe dlhodobej krízy? Táto otázka zaznela v rôznych variačných obmenách na uplynulých rozpravách Stavebného fóra už nespočetne krát. Napriek zasväteným a duchaplným odpovediam či definíciám sa nemohol každý rečník zo zmieneného rezortu pochváliť tým, že v plánovaní svojich investičných zámerov potenciál budúceho dopytu presne odhadol a nešliapol vedľa. Na poslednom júnovom diskusnom stretnutí práve takýto projekt prezentovala Slavomíra Tóthová zo spoločnosti Mlyny, a.s.

Výsledky stavebného odvetvia bývajú v zimnom ročnom období spravidla chabé – chladné počasie v strednej Európe spôsobuje takmer úplné zastavenie stavebnej činnosti s tým, že v prvom kvartáli sa zrealizuje iba 15 percent celoročnej produkcie. Inak tomu nebolo ani v prípade stavebnej spoločnosti Strabag, ktorá počas prvých troch mesiacov 2010 vykázala nelichotivú 150-miliónovú stratu a 16-percentný pokles stavebnej produkcie. Dozvuky takýchto či podobných štatistík boli v realitnom júni ešte silné a početné.