Ján Krnáč (Henbury Development): Naším zámerom je prinavrátiť do Bratislavy promenádneho ducha

Ján Krnáč (Henbury Development): Naším zámerom je prinavrátiť do Bratislavy promenádneho ducha

Rozbúrené vášne sprevádzajúce roky trvajúcu kauzu búrania bratislavského PKO akosi zatienili samotný projekt River Park II, ktorého podstatou je tento síce kultový, dnes však už značne schátralý a morálne opotrebovaný kultúrno-spoločenský stánok nahradiť novým administratívno-rezidenčným komplexom postaveným v architektonickom jazyku 21. storočia. Momentálne sa zdá, akoby investor Henbury Development, ktorý na tejto myšlienke spolupracuje s developermi Cresco Group a J&T Real Estate, zvádzal pri jej presadzovaní boj s pomyselnými veternými mlynmi. Prelomiť podivnú informačnú blokádu – taký bol hlavný motív nášho rozhovoru s konateľom spoločnosti Jánom Krnáčom.

Deklarovaným cieľom projektu je dotvorenie nábrežnej promenády až po Karloveskú zátoku. Môžete stručne priblížiť jeho architektúru, štruktúru a funkčné poslanie?

Pokračovanie projektu River Park bude nadväzovať na trend mestskosti, dôrazu na peší pohyb a rôznorodosť funkcií. Prinesie do územia aj novú kvalitu, ktorou je výraznejšie prepojenie Karpatského masívu, nábrežia a rieky. Vznikne tu čitateľnejší princíp mestských blokov, ktoré budú predelené námestiami plnými prírodných prvkov. Druhej fáze River Parku má dominovať Mestská hala – novostavba, ktorá sa stane súčasťou mestského bloku. Verejný priestor pred halou bude akcentovaný námestím, rozšírením nábrežia a úpravami brehu. Celkový pohľad na RiverPark I a II budú ovládať dve dominanty – vysunutá horizontála apartmánového domu River House a vertikálna administratíva na námestí. Výška hmoty nábrežia bude od River Parku I klesať smerom k Mestskej hale. Celkové vyťaženie územia River Park II je podstatne menšie ako River Park I, čomu zodpovedá aj nižší počet podlaží a viac perforácií hmoty.

Čo má byť hlavnou pridanou hodnotou River Parku II z pohľadu investora, ale aj, povedzme, bežného Bratislavčana?

Je to najmä Bratislavská promenáda na nábreží Dunaja – mestotvorný prvok, ktorý má slúžiť ako oddychová zóna pre Bratislavčanov. Zámerom investora je priviesť na promenádu aj malé hudobné telesá a prinavrátiť do mesta ducha promenádneho oddychu, ktorý bol historicky vždy významnou súčasťou diania v ňom.

Ktoré prvky majú zabezpečiť, aby sa celý komplex nevyčlenil ako „lokalita pre vyvolených“, ale naopak – aby vtiahol ľudí do každodenného spoločenského pulzu, ktorý našej metropole stále očividne chýba?

Lokalita nábrežia Dunaja bola vždy projektovaná ako nová mestská zóna. Zámerom bolo vybudovať peknú modernú štvrť pre všetkých. Táto lokalita má obsahovať segmenty pre náročných klientov, ale svojím zameraním oslovuje najmä typického Bratislavčana. Mestská polyfunkcia s oddychovou zónou a kultúrno-spoločenskou sálou je široká ponuka pre klientov rôzneho zamerania. Hlavným prvkom v tomto kontexte sú verejné priestory medzi jednotlivými blokmi, moderná nábrežná promenáda a, samozrejme, mestská hala, ktorá okrem iného prinesie do územia život. Rovnako sú to budúce obchodné prevádzky umiestnené v parteri s rozmanitým funkčným využitím.

Čoho dôsledkom je, podľa vás, fakt, že tento v konečnej vízii sympatický zámer narazil na taký silný odpor a nepochopenie zo strany občianskych aktivistov i niektorých známych osobností? Nepodcenili ste náležitú mediálnu kampaň, ktorá mala jeho príprave predchádzať?

Myslím si, že celá kauza má politické pozadie a to hovorí za všetko. Práve občianski aktivisti by chceli z tejto situácie vyťažiť nejaký politický kapitál a mediálnu pozornosť, viacerí údajní aktivisti sú zároveň aj volenými poslancami na rôznych úrovniach samosprávy, a to už nie je „občiansky aktivizmus“, ale politikárčenie. Verím, že sa potvrdí, že verejnosť – či už odborná, ale aj laická – je na našej strane a podporí racionálne a efektívne riešenie, ktorým River Park II bezpochyby je. Komunikujeme s verejnosťou a jej názor je vo vzťahu k nášmu projektu veľmi pozitívny. Žiaľ, projekt je pod silným politickým tlakom, kde sa iracionálne potláčajú investičné zámery v prospech Bratislavčanov, a to je absurdné.

Čo sa mediálnej kampane týka, každý projekt má niekoľko komunikačných fáz. Najprv hovoríte s miestnymi municipalitami o možných rámcoch takéhoto projektu a potom verejnosti predstavíte konkrétu podobu, o ktorej sa ďalej diskutuje. My sme ten postup dodržali, ale nový primátor ignoruje celú minulosť projektu a to je zlyhanie na plnej čiare. Mesto nemôže vytvárať stav právnej a investičnej neistoty, kde dnes neplatí slovo dané včera. Bývalé vedenie bolo zase ticho, čím dalo obrovský priestor druhej strane. My sme sa v spolupráci s oboma developermi a architektmi viac ako na jej útoky koncentrovali na tvorbu celkovej koncepcie s cieľom vytvoriť perfektný projekt ako po urbanistickej, tak po funkčnej stránke.

J&T resp. Cresco deklarovali úmysel zachovať z PKO umelecké artefakty (sochy, vitráže Janka Alexyho či niektoré maliarske diela), ktoré by sa po dočasnom umiestnení v depozite stali súčasťou komplexu. Akým spôsobom sa toto kultúrne dedičstvo mesta začlení do architektúry s novým určením?

Nemyslím si, že ide o architektúru s iným určením. Práve tieto artefakty plánujeme umiestniť do novej kultúrno-spoločenskej haly, a teda vniesť do nej aj kúsok histórie. Od roku 2005, keď sme náš zámer prvýkrát predstavili verejnosti, sme presadzovali názor, že v danom mieste má byť aj multifunkčný priestor pre kultúru a iné spoločenské účely. Momentálne sme však v tomto ohľade opäť v ranom štádiu plánovania, navyše predstavy mesta o finálnej podobe, veľkosti a kapacite novej haly sa rôznia. Artefakty sú vlastníctvom mesta, takže uvidíme, či sa s touto myšlienkou stotožní a nakoľko bude v tomto ohľade súčinné. Nadviazať na spomienky plánujeme aj na samotnej promenáde, a to vytvorením napríklad tzv. jazzového chodníka slávy, kde budú umiestnené dlaždice s menami prominentných hudobníkov, ktorí vystupovali na Bratislavských jazzových dňoch, resp. iných symbolických atrakcií.

V prípade spätného odkúpenia pozemkov a zachovania PKO v terajšom stave vzniká celý rad otázok: čo s jeho areálom, kedy a najmä – za čie peniaze. Ak sa nemýlim, mesto zvažovalo dokonca náhradné riešenie, a to zriadenie PKO v inej lokalite.

Alternatív, ktoré mesto zvažovalo, bolo mnoho. Od kúpy Istropolisu, rekonštrukcie Skladu č. 7 v komplexe Eurovea až po projekt výstavby Lido Parku na pravej strane Dunaja. Nakoniec sme však alternatívu ponúkli sami, a síce Nové PKO. Rozhodli sme sa, že kultúrno-spoločenskú halu, ktorú sme plánovali postaviť na tomto území od samého začiatku, môžeme poskytnúť my. Mesto prišlo s požiadavkou haly s kapacitou približne tisíc návštevníkov, s tým, že na to má približne 460-tisíc eur ročne. To zodpovedá 8 eur/m2 mesačne, čo je cena prenájmu kancelárie nižšej kategórie. Tak sme celý projekt prepracovali a predložili. Schválilo to mestské zastupiteľstvo a dalo zelenú podpisu zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, ktorá je dnes platne podpísaná. Tak vznikla idea Nového PKO, ktorej osud je, žiaľ, nejasný, nakoľko mesto po zmene vedenia mení postoje a predstavy o veľkosti a kapacite kultúrno-spoločenskej sály.

Z priebehu celého sporu je evidentné, že v ňom jednoznačne zlyhalo mesto. Jeho staré vedenie takpovediac „ušlo z boja“ a nové sa vo svojej bezradnosti stavia k veci oportunisticky. Vy ste najnovšie povedali, že dunajské nábrežie chcete dobudovať, nie súdiť sa…

Myslím si, že sme tak v dobrej viere konali od samého začiatku, či už to bol korunový nájom za pozemky a dohoda s mestom o dočasnom užívaní PKO, kým sa nevybavia potrebné povolenia, alebo pred vyše rokom ústupok vo forme vybudovania novej haly na náklady investora a momentálne intenzívna komunikácia s novým vedením mesta. Treba si však uvedomiť, že súčasné PKO a nábrežie potrebujú nevyhnutne kompletnú rekonštrukciu. Otázkou je, či má mesto na takúto investíciu peniaze. My sme ponúkli jasné riešenie: vybudovať v tejto lokalite novú polyfunkčnú zónu s promenádou a modernou kúlturno-spoločenskou halou, ktorá bude slúžiť všetkým Bratislavčanom. Od začiatku bolo naším cieľom dokončiť revitalizáciu nábrežia Dunaja, aby projekt ako celok mohol slúžiť verejnosti.

Kauza PKO v chronologickej skratke

Leto 2005 ● Mestské zastupiteľstvo (MZ) v Bratislave schvaľuje predaj pozemkov pod PKO na dunajskom nábreží s rozlohou 29 400 m2 za 9,33 mil. € investorskej spoločnosti Henbury Development (HD).

Jún 2006 ● Mesto Bratislava uzatvára zmluvu o spolupráci s HD, ktorý deklaruje zámer postaviť na mieste PKO administratívno-obytné centrum Riverside City (neskôr River Park II) s novou kultúrno-spoločenskou halou ako náhradou za PKO.

Apríl 2007 ● Mesto ako vlastník objektov získava búracie povolenie.

Apríl 2008 ● Keďže mesto budovy nevyprázdnilo a neodpojilo od inžinierskych sietí, búracie povolenie sa predlžuje o jeden rok.

Apríl 2009 ● HD začína búracie práce, ktoré zastaví po ďalšom predĺžení platnosti búracieho povolenia do konca roka 2011. ● Bratislavský primátor Andrej Ďurkovský vyzýva investora okamžite zastaviť všetky práce spojené s búraním bratislavského PKO a navrátiť poškodenú časť budovy do pôvodného stavu. ● Ďurkovský rokuje o možnosti spätného odkúpenia pozemkov pod PKO s HD. Investor za ne požaduje 24,7 mil. eur, čo sa zdá mestu neprimerané. ● Poslanci MZ vyzývajú mesto, aby zverejnilo všetky zmluvy, dokumenty a dohody súvisiace s PKO a poverujú primátora, aby okamžite požiadal o zrušenie búracieho povolenia a vypovedal zmluvu s HD ako majiteľom predmetných pozemkov pre údajné porušenie jej ustanovení o súčinnosti.

Máj 2009 ● Bratislavský magistrát popiera názory o nečinnosti primátora, ktoré sa objavili po potvrdení staromestského stavebného úradu, že nepožiadal o zrušenie búracieho povolenia pre PKO, k čomu ho zaviazali uznesením poslanci MZ.

Jún 2009 ● Vedenie hlavného mesta zvažuje náhradu za PKO odkúpením budovy Istropolisu alebo výstavbou nového kultúrneho stánku na mieste bývalého Lida medzi Starým a Prístavným mostom.

December 2009 ● Konateľ HD Ján Krnáč potvrdzuje, že investor neplánuje využiť staré objekty PKO v novom projekte River Park II. MZ odobruje návrh, že PKO nahradí nová hala pre asi tisíc návštevníkov, ktorá bude súčasťou pripravovaného projektu, a mesto si ju bude prenajímať 20 rokov za 466 480 eur ročne.

Február 2010 ● Aktivisti z občianskej iniciatívy Bratislava otvorene (BAO) podávajú Pamiatkovému úradu SR podnet na vyhlásenie bratislavského PKO za národnú kultúrnu pamiatku. Petíciu za zachovanie PKO podpisuje 7 200 ľudí, medzi nimi aj Milan Markovič, Milan Lasica, hudobníci, speváci, literáti, výtvarníci, herci, novinári a architekti.

Apríl 2010 ● „Primátor nemôže byť rukojemníkom developera, ale mal by konať v záujme mesta a občanov,“ vyhlasuje starosta Petržalky Milan Ftáčnik po oficiálnom ohlásení svojej kandidatúry na post primátora Bratislavy.

Máj 2010 ● Mesto Bratislava deklaruje záujem o prezentáciu projektu komplexu River Park II pre poslancov, ale aj pre verejnosť.

December 2010 ● Predseda predstavenstva J&T Real Estate Peter Korbačka oznamuje, že PKO sa búrať bude, presný termín však neuvádza – chce si počkať na stanovisko nového primátora Ftáčnika, ktorý požiadal o zachovanie status quo, kým sa dôkladne nezoznámi s právnym a obchodným stavom projektu.

Február 2011 ● Alexander Kadela z advokátskej kancelárie Relevance zastupujúci investora je presvedčený, že mesto vedome klamalo investora HD tvrdením, že splnilo všetky legitímne predpoklady na to, aby mohol začať prípravu obrovskej investície. ● Podľa magistrátu sú zmluvy medzi mestom a investorom neplatné, pretože na ich podpísanie bol potrebný súhlas MZ, ktorý exprimátor Ďurkovský nedostal. ● Investor posiela mestu list, v ktorom nesúhlasí s jeho právnym názorom, že zmluvy okolo PKO sú neplatné, a určenia ich platnosti sa chce domáhať na súde. Konanie jeho vedenia vníma ako účelovú obštrukciu, výsledkom ktorej má byť expirácia búracieho povolenia.

Foto a vizualizácie – Henbury Development

 
 
Autor: SF / Juraj Pokorný, Dátum 25.02.2011