V poslednom článku sme sa venovali rastúcemu dopytu na bratislavskom trhu s kanceláriami, ktorých investičnú hodnotu najnovšie zvyšuje certifikácia LEED. Bratislava Business Center 1 Plus (BBC 1 Plus), ktorej developerom je rakúska spoločnosť CA Immo, však predstavuje nielen prvú naozaj zelenú kancelársku budovou v slovenskej metropole, ale vôbec prvý projekt v histórii krajiny, ktorý sa o takýto medzinárodný titul uchádza. Ide teda o prvenstvo hneď dvojaké, aj keď oddeľovať jedno od druhého by bolo nezmyselné, ba dokonca nereálne.

Zhodnotenie posledného – štvrtého kvartálu 2011, ktoré sa pôvodne očakávalo vo februári, prichádza tentoraz, predbežne aspoň čo sa týka kancelárskeho segmentu, v predstihu. Zdrojom však nie sú jeho tradiční dodávatelia ako združenie BRF resp. spoločnosti CBRE či KPMG, ale v našom internetovom časopise už prezentovaný portál Kancelarie.sk, ktorý sa špecializuje výlučne na prenájom administratívnych priestorov vyhotovených v štandarde A, B a C. Podľa jeho údajov o situácii na trhu za zmienené obdobie sa potvrdil zvýšený záujem najmä o tie bratislavské s výmerou v rozpätí do 200 m2.

Časť jedného z tých megaprojektov, s osudom ktorých sa nemilo pohrala kríza, je znova o krok bližšie k realizácii. Medzinárodná architektonicko-urbanistická súťaž na 33 bytových domov v areáli budúceho Danubia Parku v bratislavskom Čunove už od konca minulého roka pozná svojho víťaza. Stal sa ním Chybik+Kristof Associated Architects – medzinárodný ateliér so sídlom v Brne, pôsobiaci v oblasti architektúry, urbanizmu a krajinárskej tvorby. Ako sa v charakteristike uvádza, projekt si kladie za cieľ „vytvoriť kvalitné bývanie v priamom kontakte s vodnou hladinou a zasadením nemalého objemu stavby do prostredia lužného lesa v povodí Dunaja“.

Spotrebiteľské právo v oblasti nehnuteľností zastáva jedno z najposlednejších miest v spoločenskom povedomí – stojí takpovediac na jeho chvoste. Tak ako v ostatných sektoroch, ani nakladanie s realitami nedosahuje u nás úroveň, ktorá by odrážala vysoký stupeň profesionality a najmä etiky jeho aktérov. Špecifická situácia vládne v segmente bytových novostavieb, kde kupujúci figuruje spravidla ako slabší prvok obchodného vzťahu a predávajúci respektíve zhotoviteľ stavebného diela ako jeho iniciátor. A netreba zakrývať, že tejto nerovnosti, zvýraznenej aj neschopnosťou spotrebiteľa hradiť si popri kúpe bytu nákladný právny servis či stavebného znalca, sú si niektorí hráči rezidenčného developmentu na Slovensku veľmi dobre vedomí.

V predchádzajúcom článku sme sa venovali otázke možného návratu developerov špekulatívnej výstavby na domáci, v súčasnosti podvyživený priemyselno-logistický trh. Pozrime sa teraz na jeho stav z hľadiska štruktúry nájomcov industriálnych hál – logistov, výrobcov, retailerov a veľkoobchodníkov – v porovnaní s Českou republikou a s osobitným dôrazom na maloobchod. Štatistika, ktorú v týchto intenciách pripravila poradensko-realitná spoločnosť Cushmann & Wakefield (C&W), obohatila existujúce faktické aj číselné údaje ďalšími zaujímavými poznatkami.

Nízka miera neprenajatosti industriálnych nehnuteľností a ich utlmená nová výstavba inšpirovala úvahy o realizácii projektov šitých na mieru. Lenže tieto si masovú odozvu až na individuálne prípady nezískali a žiadne univerzálne riešenie zatiaľ neprinášajú. Novembrové slová výkonného šéfa PointPark Properties pre SR a ČR Petra Bečára, že po dočasnom obmedzení treba so špekulatívnou výstavbou naďalej počítať, znejú dnes ako vydarená prognóza. Karimpol Group patriaci k stredoeurópskym lídrom v developmente komerčných nehnuteľností totiž ohlásil – a treba podčiarknuť, že od začiatku krízy ako prvý na Slovensku – nový špekulatívny projekt.

Na prahu nového, už štvrtého krízového roka sa vyskytli prvé prognózy a predikcie, čo možno od nadchádzajúcich 12 mesiacov očakávať. Odhliadnuc od extrémnych vízií o zániku sveta alebo prinajmenšom jeho platného poriadku tentoraz nemožno prehliadnuť istú striedmosť a triezvosť v očakávaniach. Netaja sa ňou ani znalci a ľudia na realitnom biznise priamo či nepriamo zainteresovaní, čo im zas nebráni v tom, aby komentovali – každý zo svojho vlastného uhla – najpravdepodobnejšie vývojové scenáre 2012-teho roku, ktoré budú postupne reflektovať cez jeho štyri kvartály.

Milí čitatelia, partneri a sympatizanti Stavebného fóra.sk,

Nadvláda tmy nad svetlom sa končí – prvý sneh v Bratislave a jej okolí spečatil nielen symbolicky, presne v deň zimného slnovratu, ale i reálne nástup astronomickej zimy. Chvíľkovej radosti pribudlo a spolu s ňou prechodne zosilnela azda aj nádej, že čas, keď po poklese preberie aktivitu konečne rast, už nie je ďaleko. Ku svojmu istému koncu smeruje tak starý rok, ako aj jeho posledný kvartál, ktorému sa v týchto dňoch intenzívne venujú ľudia z realitno-poradenských spoločností, aby ho mohli niekedy vo februári 2012 celkovo vyhodnotiť a v podobe štúdií či reportov zverejniť. Čo ale naznačujú čiastkové údaje a ich interpretácie už teraz?

V predchádzajúcom článku sme si povedali niečo o pravidlách a podmienkach, za akých sú banky pripravené akceptovať financovanie projektov v oblasti fotovoltiky a bioplynu. Nech ide o akýkoľvek projekt, všeobecne možno uviesť, že ich ochota vychádza z reálnych možností, ako aj z aktuálnej úverovej politiky každej z nich. O finančnej sile a schopnosti kryť prípadné straty z úverov plynúce z rizík hovorí kapitálová primeranosť – podiel vlastného kapitálu a rizikovo vážených aktív. Čím je vyššia, tým väčšia je aj istota, že banka straty zo zlých úverov ustojí. Naopak, čím je nižšia, tým je banka efektívnejšia, pretože každá dodatočná jednotka voľného kapitálu môže priniesť zvýšenie zisku z podnikania.